Objednávanie pacientov
Myslím, že tu nestretnete žiadneho všeobecného, zubného a iného odborného lekára, na návštevu ktorého by ste neboli presne naplánovaní. Minimálne čakanie na vyšetrenie u GP aj dentistu bez poplatkov za „appoitment". Objednávate sa deň, dva alebo viac vopred. V prípade akútneho vyšetrenia sa objednávate v ten deň ráno, zvyčajne okolo ôsmej hodiny. Recepčnej uvediete svoj zdravotný problém a dohodnete s ňou hodinu návštevy lekára. Predpokladám, že recepčná na základe toho, ako opíšete svoje ťažkosti, zhruba preráta predpokladanú dĺžku vyšetrenia a podľa toho určuje časové rozmedzie medzi jednotlivými objednávkami. Občas sa môže stať, že už nemajú pre vás voľný termín v ten deň. Čo potom? Záleží od druhu ťažkostí.
V regióne, odkiaľ pochádzam, mám skúsenosť, že sa u všeobecných lekárov neobjednáva. U odborných sa objednáte, ale väčšinou len na konkrétny deň a čakáte niekedy aj niekoľko hodín, pokiaľ príde na vás rad. U niektorých je možné, že ak nechcete pre množstvo pacientov čakať, zaplatíte a vy nečakáte, ale ostatní áno, hoci prišli skôr ako vy. Iba u zubných lekárov mám skúsenosť ja, aj členovia mojej rodiny, že sa objednáme, prídeme, za objednávku neplatíme - zaplatíme viac za zdravotnícke služby, lebo využívame súkromných, nie štátnych zubárov - a ideme na ošetrenie prinajhoršom s 15 minútovým rozdielom oproti objednávke. Pre súkromného zubára sme sa rozhodli po tom, čo jeden štátny zubár mojej dcére pred rokmi pod vplyvom alkoholu zavŕtal nie do zuba, ale do pery.
Práceneschopnosť
Predstavte si, že v Británii bez toho, aby ste navštívili lekára, môžete zostať doma na PN bez lekárskeho dokladu tri dni. V zamestnaní lekársky doklad žiadajú až po prekročení tejto lehoty. V niektorých inštitúciách je prax taká, že v práci nahlásite, u ktorého lekára ste konzultovali svoje zdravotné problémy. Dokonca lekára ani nemusíte osobne navštíviť, iba s ním telefonicky prekonzultovať vaše domáce liečenie. A predstavte si ešte, že to tu ľudia nezneužívajú. Ostávajú doma iba vtedy, keď je to nevyhnutnosť. Nikto si tu nedovolí zneužívať PN, lebo by prišiel o zamestnanie, aj o dobré referencie pre ďalšieho zamestnávateľa. Flákačov tu nikto nechce.
Lieky a liečba
Spočiatku sa mi zdalo veľmi divné, že ani dospelému, ba ani dieťaťu nenaordinuje lekár antibiotiká, pokiaľ dieťa či dospelý nemá pri prechladení teploty aspoň tri dni. No poznám vysvetlenie. Tu sa riadia úplne odlišnou filozofiou. Tu nielen hovoria o tom, že telo človeka je už tak oslabené liekmi, že nemá v sebe dostatočnú imunitu a schopnosť zburcovať sa proti chorobe, tu už s tým aj niečo robia. Vlastne tým, že nerobia, že pri nachladení nenasadzujú hneď po vypuknutí teplôt antibiotiká. Konzultujú s pacientom jeho ťažkosti a ak nezaregistrujú žiadne vážne sprievodné znaky ochorenia, odporúčajú iba tekutiny, odkryté nezababušené telo alebo prinajhoršom studené obklady a z liekov v prvom rade paracetamol. S tým som sa nevedela dlho stotožniť. Odmalička, keď sme mali ako deti vysoké teploty, mama navarila čaj, dala nám acylpyrín a zababušila nás až po uši, aby sme sa poriadne vypotili. Žiadne odkrývanie. Keď som chcela, čo len pätu trochu vystrčiť spod paplónu, už som dostala krik. Neprichádzalo do úvahy. Vypotiť sa, prezliecť sa a potom už normálne prikrytá ležať, no v žiadnom prípade odkrytá. Tu vás povyzliekajú do ľahučkej pyžamy či košele a ničím neprikryjú, aby sa teplota vášho tela na vzduchu pri pootvorenom alebo otvorenom okne čo najskôr priblížila normálu. Aby sa rozhorúčené telo studeným vzduchom ochladzovalo. A až ma srdce bolí vtedy, keď vidím v chladnom počasí náležite oblečenú mamku a malé dieťa v kočiari s nožičkami bez topánok a bez ponožiek. Vraj to robia na odporúčanie lekárov u detí do jedného roka. Ale ja osobne poriadne vysvetlenie zatiaľ nepoznám.
Ak dieťa dostane v noci vysoké horúčky, ktoré nemusia byť len z prechladenia, voláte pohotovosť, ale to ešte neznamená, že hneď k vám pošlú lekára. Najprv konzultujete s lekárom telefonicky. Všetko musíte podrobne dokumentovať, aj identitu pacienta, aj príznaky choroby, aj to, či - a ak áno, konkrétne čo - ste už dieťaťu sami podali, aké konkrétne lieky, v akej dávke. Na všetko sa pýtajú veľmi podrobne. Rozprávajú s vami tak dlho, ako je potrebné. Potom na základe získaných poznatkov buď odporučia pokračovať vo vami načatej liečbe po zostatok noci, alebo povedia presný návod ako sa máte o malého pacienta starať. Hovor neurýchľujú, ale skončia ho až vtedy, keď sú si istí, že ste ich rady plne pochopili. Niekedy ešte raz po nejakej chvíli zavolajú a overujú stav pacienta. Ak sú však symptómy choroby niečím podozrivé, vtedy k vám pošlú sanitku s pohotovostným lekárom.
Tento postup platí tak pri deťoch, ako aj pri dospelých pacientoch.
Pobyt v nemocnici
Nie je určená žiadna minimálna doba na pobyt v nemocnici. Ak váš zdravotný problém vyžaduje dvojhodinovú pomoc, prepustia vás po dvoch hodinách, ak štvorhodinovú, po štyroch hodinách, ak tri dni, prepustia vás po troch dňoch, atď. Nezáleží na tom, či je denná alebo nočná hodina. Ak potrebný čas uplynie o ôsmej ráno, pustia vás domov o ôsmej ráno, ak o desiatej večer, tak idete o desiatej večer a ak sa tak stane o druhej v noci, tak idete domov o druhej po polnoci. Nikto nikdy s týmto problém nerobí. Ak je to niečí problém, tak jedine váš, ako sa z nemocnice dostanete domov.
Rodičky
Pri rodičkách je lekár iba vtedy, ak je už naozaj niečo veľmi zlé. Inak sa o rodičky starajú takmer vždy ženské zdravotné sestry, pôrodné babičky, tak ako to bolo aj na Slovensku zvykom ešte do 50. rokov 20. storočia. A aj keď príde lekár, neznamená to, že pri nejakej komplikácii urobí hneď cisársky rez, ako je častá prax na Slovensku. Poznám prípad, keď žena prekonala normálnou cestou suchý pôrod. Rodila až na štvrtý deň po tom, čo jej odtiekla plodová voda v strašných bolestiach. Chceli jej pomôcť, to hej, epidurálnou anestézou, no ona ju odmietla. Po dvoch dňoch bola prepustená domov. Žiaden týždeň, či štyri dni, ako si to pamätám z vlastnej skúsenosti. Rodička síce bola veľmi slabá, ale už nemala žiadne iné problémy.
Poznám tu veľa mladých žien nielen zo Slovenska a Čiech, ale nepoznám ani jednu, ktorá by v Londýne a okolí rodila cisárskym rezom, resp. niekto z okruhu ich známych.
Čo je však v Londýne dosť rozšírené, to nie je rodenie v nemocniciach, ale v novorodeneckých centrách, tzv. Birth Centres. Osobne poznám jedno z nich. Idú tam jedine tie rodičky, ktoré mali celé tehotenstvo bezproblémové a ani posledné predpôrodné vyšetrenia nenaznačili žiadnu možnú komplikáciu. Rodičky tam rodia vo vode. Ako som čítala, je to už aj na Slovensku, ale nie je to až tak bežná záležitosť ako tuná.
Každá rodička má k dispozícii svoju vlastnú izbu s posteľou pre seba, aj s osobitným lôžkom pre manžela alebo iného člena rodiny, ktorý je s ňou. A samozrejme je tu pripravené aj malé lôžko-postieľka pre narodené dieťatko. Pri izbe je malá kúpeľňa s toaletou. Ďalšia miestnosť, ktorá je súčasťou tohto minipôrodného komplexu, je miestnosť s dostatočne veľkou a dostatočne hlbokou okrúhlou vaňou. Táto je počas pôrodu napustená veľmi teplou vodou. Rodička si to tu môže v podstate odrodiť aj sama. Samozrejme „midwife" je vždy poruke, ale to nebráni, aby dieťatko vychádzalo z lona matky priamo do jej rúk. Dokonca aj placentu si môže rodička vytlačiť sama. Po takomto pôrode ak je matka plná sily, môže odtiaľ odísť už po šiestich hodinách, alebo tu môže zostať dva dni. Podľa toho, ako sa cíti, ako sa sama rozhodne. Pred odchodom sestra dieťatko poriadne vyšetrí.
Záver
Viem, že nikde nikdy nebude všetko ideálne. Ani na Britských ostrovoch, ani na Slovensku. A ja sa ešte stále spolieham na svojich konkrétnych slovenských lekárov, ktorých poznám už roky. Ale už sa začínam inými očami pozerať na britské zdravotníctvo. V jeho základnej filozofii je niečo, z čoho sa dá poučiť, nad čím sa dá zamyslieť, hoci sa na prvý pohľad niektoré veci zdajú byť proti pacientovi.
