A znova - už tretí rok za sebou - sa veľa hovorí o britskej kráľovskej rodine; tentoraz sa čaká na príchod kráľovského potomka. Ruch udalosti okolo kráľovského dvora v ostatných rokoch nenechal ľahostajným ani Christophera Winna, ktorý do svojej knižnej edície I never knew that about (Nikdy som to nevedel o ...) zaradil minulého roku perličky o kráľovskej Británii. pokračovanie článku
Je to už veľa rokov, keď som na podnet pána kaplána a s odobrením pána farára dávala dohromady redakčnú radu našich farských novín, ktoré sa po čase pretransformovali na časopis. Pôvodne som vôbec nepredpokladala, že pri jeho tvorbe strávim rovných desať rokov a potom si ho budem ďalšie roky kupovať ako verná čitateľka. Vlastne som sa nad jeho (predpokladanou) životnosťou vôbec nezamýšľala. Ale jedno som počas obdobia nosenia honosného titulu šéfredaktorky - ktorý mi bol často nanič, lebo som aj tak mnohé, čo som si zmyslela, musela odmakať osobne - chcela, aby som so svojou redakčnou radou tvorila dobré spoločenstvo. Nuž ale ako sa na začiatku priblížiť ľuďom, ktorých som poznala málo, alebo vôbec, možno trochu z videnia alebo ani to nie? Lebo pracovný tím som si nevyberala sama. Keďže som ľudí na filiálkach nepoznala, tak mi ich odtiaľ dodali. pokračovanie článku
Minule som sa prehrabávala v starých veciach. Natrafila som na jeden malý zošitok, kde si moja babka zapisovali recepty. pokračovanie článku
Lenka bola vtedy mladučké útle žieňa s veľkým bruškom krátko pred materskou dovolenkou. Predtým sa často sťažovala na problémy so zubami, ale k lekárovi nikdy nešla. V ten deň sa však na pracovisku zvíjala od bolestí. A ja som sa zľakla, že pri tom aj porodí. pokračovanie článku
Keď som 18. mája 1980 opúšťala moskovský Kyjevskij vokzal (ten datum si pamätám presne, ale to je už o inom), lebo počas olympijských hier museli byť vysokoškolské internáty uvoľnené, netušila som, o čom si bude Moskva tak vzrušene šepkať, keď sa tam v septembri znova vrátim. pokračovanie článku
Rozprávali sme o snehu, o detstve a mne sa zrazu zachcelo bielej kávy. A vianočky. Pritom som ju v detstve neznášala. Tú bielu kávu. Babka mala stále na prípecku pripravený hrniec s uvarenou meltou. Mama mi z nej občas k raňajkám naliala do hrnčeka. Namiesto milovaného kakaa. A primiešala mlieko. Pridala aj lyžičku cukru. Tú trpko-sladkú chuť si pamätám veľmi dobre. Aj vôňu. pokračovanie článku
Raz dávno sme sa s jednou kamarátkou rozprávali o našich mamách. Ako je ktorá chorá, aké má problémy. Kamarátka mi okrem iného povedala, že jej mama, keď ochorela, bola v prvom momente šťastná. pokračovanie článku
Poznáte to - raz niekomu povieme, že je jak Talian, ak trochu zmätkuje, inokedy ho prirovnáme k Angličanovi, ak s chladnou hlavou rieši problémy a ak niekto komolí rody, povieme, že rozpráva ako Maďar. Nuž, aj rozprávanie našich detí a vnukov žijúcich v zahraničí, ktoré často kombinujú slovenčinu s angličtinou, vyvolal neraz na mojich perách úsmev. pokračovanie článku
Včera som mala jeden rozhovor. Iba tak. Nestrávili sme spolu dlhú chvíľu. Ona potrebovala trochu precvičiť svoje strnulé, necitlivé nohy, ja som jej pri tom robila spoločnosť. pokračovanie článku
Na jednotku intenzívnej starostlivosti priviezli novú pacientku. Na prvý pohľad vyzerala čulá. Sústavne sa chcela rozprávať. Aj cez plachtu oddeľujúcu jej teritórium sa viackrát snažila začať konverzáciu, no ani z bočnej, ani z náprotivnej strany žiadne odozvy neprichádzali. Ďalšie dve pacientky vyzerali byť v oveľa ťažšom stave. pokračovanie článku
Nastúpila som do autobusu a kúpila si cestovný lístok. Mala som pocit, že vidím niekoho známeho, tak som nasmerovala pozornosť oným smerom a vzápätí na to si sadla. Zrazu som si uvedomila, že neviem, kam som položila cestovný lístok. Do vrecka? Do peňaženky? Kam? No prisadla si ku mne jedna pani a nevdojak sme sa dali do reči. Na lístok som v tom momente zabudla. pokračovanie článku
Bol stredne vysoký, štíhly, prešedivelé vlasy, okuliare na nose. Zbožňoval starý vojenský gaz, ktorý organizácia zdedila ktovie po kom a on si ho takpovediac prisvojil. V tereňáku s vysokými podvozkami a iba plachtou nad hlavou prefukovalo jedna radosť. On si však vždy pohladil toho svojho tátoša, aby sa znova a znova vybral do hôr, najčastejšie do Slánskych vrchov, najradšej do Východných Karpát na hranicu k Lupkovskému priesmyku, lebo ho spájal s jeho detstvom a spomienkou na otca. pokračovanie článku
Jedlá, ktoré sa v minulosti varili a tvorili tradičný jedálny lístok rodín na východnom Slovensku, boli predovšetkým múčne jedlá. Hojne sa v nich využívala kyslá nakladaná kapusta, málokedy chýbala údená slaninka. Ak máte záujem, ponúkam niekoľko receptov. pokračovanie článku
Pred niekoľkými dňami som bola obriadiť hroby. Tichý pokoj cintorína vyvolal spomienky. Najmä na otca, človeka dobrosrdečnej láskavej povahy, s ktorým bola občas sranda, keď nás svojimi rečami bavil, občas nuda, keď ich začal opakovať a my sme ich poznali naspamäť. Dnes by som ho chcela počúvať znova. pokračovanie článku
Zašla som do pivnice pozisťovať, čo tam ešte z dôb dávno minulých zostalo. Nie tak veľa, no predsa dosť. Niečo som zavárala a nakladala pred časom ešte ja sama, niečo som medzitým dostala od kamarátok. Vraj: - Zober do Anglicka, pochutíte si ... - Lenže nadpočetné kilogramy batožinu cez letisko len tak nepustia, a tak tieto dobroty ostali na Slovensku. Tak sa mohlo stať, že som tu teraz okrem iného objavila pravý domáci slivkový lekvár. pokračovanie článku
Prvú žobráčku si pamätám z detstva. Naša babka ju po šarišsky volali džaduvka. Bolo to mladé slepé cigánske dievča. Ukázala sa cez leto v auguste, keď bola u nás odpustová slávnosť zvaná hoscina. Pred kostolom boli malé šiatriky s cukrovinkami a iným moje oči lákajúcim tovarom. Vždy som sa chcela pri nich hneď zastaviť, ale naši nedovolili, že až po kostole. Potom som zbadala aj ju. Sedela obďaleč na úzkych schodíkoch ku starému kaštieľu pod konármi kríkového orgovánu. Nemala tmavé okuliare, ale sústavne zatvorené oči. Sedela tam ticho, nepohnuto v čistej blúzke a dlhej voľnej sukni po členky. Pri nohách mala misku, do ktorej jej ľudia hádzali peniaze. Keď som sa pýtala, prečo to robia, naši povedali, že dievča je nešťastnica a z niečoho žiť musí. Onedlho na to odpustové slávnosti za sebou stroho zavreli dvere kostola, šiatre a kolotoče prestali k nám v tom období chodiť, ani Cigánočka sa viac neukázala. Nastúpila normalizácia. pokračovanie článku
Prvýkrát som sa s kuskusom stretla v Londýne. Teda ho ochutnala. Bol celkom fajn. Tak som sa opýtala, ako sa pripravuje. Úplne jednoducho, bez varenia. Niektorí ho používajú iba ako prílohu k jedlu, no môžete ho pripraviť aj ako samostatné jedlo, ako šalát. Nie je to nič ťažké. Takže dnes to bude kuskus na viacero spôsobov à la Spiro. pokračovanie článku
Toto som si povedala, keď ma pred dvoma týždňami hneď prvý deň po mojom príchode zo zahraničia takmer zrazilo auto na ulici, ktorá nie je normálnou vozovkou, iba úzkou uličkou medzi dvoma radmi bytoviek. Nepočula som ho, ale uvidela, keď sa vyrútilo dosť veľkou rýchlosťou spoza zákruty z krátkeho, ale strmého kopčeka a preletelo okolo mňa v bezprostrednej blízkosti. pokračovanie článku
Jeho zrúcaniny boli voľakedy častým miestom našich rodinných vychádzok. Turisticky nenáročný kopec v blízkosti nášho mestečka s výborným výhľadom na okolitý terén bol vďačným cieľom našich víkendových minivýletov. pokračovanie článku
Vybrala sa do banky niečo zariadiť. Pracovníčka banky, ktorá ju prijala a u ktorej vybavovala svoju záležitosť, si všimla, že má u nich zriadenú životnú poistku bez sporenia. Upozornila ju, že nedávno došlo pri týchto poistkách k istým zmenám. Ak ich chce využiť vo svoj prospech, môže tak urobiť teraz. Súhlasila. pokračovanie článku
Robí to z vás ešte niekto? Teda že si občas z novín niečo vystrihnete a potom sa k tomu skôr alebo neskôr vrátite? Dôvod môže byť rôzny. pokračovanie článku
Minule mi písal kamarát a pýtal sa ma, či som na londýnskej olympiáde zažila breathtaking moment, či mi niekedy nabehla husia koža zo situácií, ktoré som počas olympiády zažila. Lebo keď bol on so synom na zimnej olympiáde vo Vancouveri, získal zážitok na celý život, zvlášť vtedy, keď dal Pavol Demitra gól Rusom. pokračovanie článku
Voľakedy sa ľudia na dedinách neobávali, že im niekto nevolaný vojde do domu. Dvere mali takmer vždy odomknuté. Zaklopala som, a keď sa nikto neozval ani po zavolaní, mohla som aj celým domom prejsť, aby som nakoniec zistila, že niekto z domácich je na záhrade, alebo pri sliepkach. pokračovanie článku
V súčasnosti nie sú až také ojedinelé prípady detí, ktoré sa narodili v inej krajine, tam žijú a tam chodia do školy, no majú trvalý pobyt na Slovensku. Myslím teda na tie deti, ktorých krajinou je de jure Slovensko, ale de facto je ich krajinou tá zem, kde sa narodili, kde vyrastajú a kde sa tieto deti naozaj cítia byť doma. Napriek tomu, že takého deti si plnia povinnú školskú dochádzku v zahraničí, musia podľa slovenských zákonných noriem dodržiavať určité školské pravidlá aj na Slovensku. pokračovanie článku
Zobudili ma, ešte bola tma. Vlastne som nevedela, že sú to tanky. Počula som iba hrozný hrmot, ktorý ma zobudil zo sna. Rodičia i starí rodičia stáli pri okne a niečo sledovali. Všetci sa nahrnuli do tej izby, kde som spala ja, lebo tu nezacláňali konáre ani bieleho ani fialového orgovánu, ktoré lemovali boky priečelia nášho rodinného domu. Svetlo v izbe bolo zhasnuté. Myslím, že mi neodpovedali na otázku, lebo som vstala a pozrela sa vonku tiež, aby som videla, čo sa deje. Až neskôr som sa dozvedela, že boli 3 hodiny ráno. Po hlavnej ceste číslo 18 smerom na Prešov išli tanky. Jeden za druhým. Súvislý nepretržitý rad. Na každom tanku sedel vojak s puškou v ruke. pokračovanie článku
Nikdy predtým som si nemyslela, že by sa ma takáto dovolenka mohla niekedy týkať. Ono však na ňu predtým asi nedozrel ten správny čas. Nemám na mysli tzv. slovenskú dovolenku, keď neoddychujete, ale doma sústavne niečo porábate, vylepšujete, zveľaďujete a potom nadávate, či takáto má byť dovolenka. Nie. Mám na mysli dovolenku, ktorú trávite ničnerobením, iba domácim leňošením. pokračovanie článku
Cestou na letisko Luton som týmto mestečkom prechádzala niekoľkokrát. No pripadalo mi veľmi všedné, nezaujímavé. A potom sa mi e-mailom ozvala pani Marta. pokračovanie článku
Nepoznala som žiadne more, žiadne európske či svetové končiny. No občas mi túlavé topánky obúvali babka s dedkom z otcovej strany. Nie za účelom turistiky či nebodaj rekreácie. Boli to najmä svadby v našej rozvetvenej rodine. Iba tak sa mohlo stať, že som už ako sedemročná precestovala celým Československom, ocitla sa v Sokolove blízko nemeckých hraníc a navštívila Prahu i Kutnú Horu. Dodnes si dobre pamätám konkrétne zážitky a v duchu sa usmievam. No časť prázdnin som každé leto trávila u babky a dedka z maminej strany. Boli to prázdniny na dedine. pokračovanie článku
Ešte nikdy v živote som nebola na futbalový zápas. Teda do utorka. Ako školáčku ma síce raz alebo dvakrát kamarátky stiahli na naše domáce ihrisko, no nevydržala som do konca. (Nuda.) V televízii som iba raz sledovala koniec jedného olympijského futbalového zápasu, z ktorého si pamätám len toľko, že tam behal Maradona. (Show.) Okrem Peleho si pamätám ešte zopár mien česko-slovenských futbalistov z čias, keď tento šport voľakedy sledoval v televízii môj nebohý otec. No radšej ako pozerať na futbal som počúvala z rozhlasu Gaba Zelenaya. Jeho hlášky za to stáli. (Humor.) Pre mňa určite podstatne viac ako futbal. (Šport.) Nezabudla som na jednu, keď komentoval, že futbalisti idú na štadión ako Mária Stuartovna na popravu. Raz darmo - história mi bola vždy bližšia. No prišla som do Anglicka a zrazu som sa vďaka svojmu staršiemu vnukovi začala o futbal zaujímať. Pri rozhovoroch s ním som totiž nechcela vyzerať ako zaostalá starká, ktorá nevie, čo je Chelsea a že tento klub nosí modré dresy a im mám fandiť, no nie Manchestru United s červenými dresmi. Také niečo som si pred ním nemohla dovoliť pomýliť. pokračovanie článku
Olympiáda už dávno začala, ale my sme sa tam vybrali až včera. Keďže sme na večer mali zakúpené lístky na futbal, dostali sme spolu s lístkom celodennú Travelcard, teda celodenný cestovný lístok na londýnsku hromadnú dopravu. A tak sme sa rozhodli, že to využijeme a už dopoludnia sme si išli aj s deťmi pozrieť prostredie olympijskej dediny. pokračovanie článku
Každý sa dnes zaujíma iba o prvé športové výsledky na olympiáde. No vo mne ešte doznieva včerajší otvárací ceremoniál. Bola som zvedavá, čím Briti zaujmú, čo v programe pripravia. Nečakala som nič konkrétne, ale aj tak môžem povedať, že ma nesklamali. Už minule som v jednom článku písala, že oni si svoje tradície skutočne vážia. A teraz sa tieto moje slová znova potvrdili. pokračovanie článku
Včera som pred otváracím ceremoniálom popri inej práci tak trochu jedným okom sledovala niekoľkohodinový program zameraný na olympijské športy, históriu olympijských hier, i akú cestu prekonával olympijský oheň z Grécka do UK. K tým, ktorí prijali účasť a krátky úsek ho niesli, patrili aj postihnutí ľudia. Jeden z nich sa bez bariel nevládal udržať na vlastných nohách sám, tak ho dvaja zdraví priatelia z oboch strán chytili popod pazuchy a kráčali spolu s ním, aby on mohol vo svojich rukách niesť fakľu. Spolu to dokázali. Keď muž oheň odovzdal ďalšiemu kolegovi, moderátor ho pristavil pred kamerou a opýtal sa ho, prečo to robí. Muž odpovedal: „Mám dve možnosti." pokračovanie článku
FlagCounter od 18.2.2011
