Veľmi som sa tomu potešila. Zvyčajne navštevujeme blízky anglický kostol, lebo kostol Slovenskej katolíckej misie sa nachádza pri London Bridge, a tam to máme trochu ďaleko. Šunku, syrek, vajíčka, klobásku, pasku a cviklu - teda to základné - sme vložili do košíka a vybrali sa tam.
Už keď sme vychádzali z autobusu, neboli sme samy, čo šli našim smerom.
Poľský kostol zasvätený Matke Božej sa nachádza od „Ealing Broadway Bus Stop" blízko, dá sa povedať hneď za rohom.
Súčasťou kostola je tiež spoločenská miestnosť, kde každoročne počas Bielej sobory od rána do neskorého popoludnia požehnáva kňaz jedlá. Skupiny sa menia veľmi rýchlo cca v 15 minútových intervaloch. Každý rok (dnes už tretíkrát) sme sem prišli v inom čase a vždy to tu bolo plné, avšak nie zdĺhavé.
Po krátkej modlitbe kňaz posvätil košíky naplnené rôznymi dobrotami. Svätenou vodou nešanoval a so širokým úsmevom na perách poriadne postriekal aj všetkých prítomných. Mala som pocit, že zároveň supluje oblievačov Veľkonočného pondelka.
Košíky boli zväčša naplnené striedmo, resp. striedmejšie, ako to býva doma na Slovensku. Páčila sa mi najmä ich úprava, pri ktorej využívali ich tvorcovia, resp. tvorkyne zimozeleň, asparagus, konáriky rôznych kríkov či stromov, konvalinky a podobne. Takmer každý, kto prišiel, bol v sprievode detí. Pre ne je to vždy veľký zážitok.
Po posvätení sme zašli do kostola pomodliť sa k Božiemu hrobu. Dominoval tu symbol golgotského kríža, s obrazovou scenériou Jeruzalema. Pri Božom hrobe držali čestnú stráž chlapec a dievča v skautských uniformách. Spomenula som si, ako mi nebohý otec rozprával, že u nás doma v kostole pred druhou svetovou vojnou držali čestnú stráž pri Božom hrobe členovia Hasičského zboru v hasičských uniformách.
