Agáta Krupová
DJZ: Tučné prasa
Koľkí z nás majú tendenciu takto nazvať človeka, ktorého konštanta BMI presahuje 25, či nebodaj 30?
Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Hanušovce nad Topľou a okolie, Londýn, Veľká Británia, Mestá a miesta Veľkej Británie, Knihy, Film a televízia, Divadlo, Recepty, Jazyk, nárečie, slang, Zvyky, tradície, obrady, Historický kalendár, Deti, Spomienky, Aj taký je život, Zamyslenia, Nezaradené
Koľkí z nás majú tendenciu takto nazvať človeka, ktorého konštanta BMI presahuje 25, či nebodaj 30?
Bola som školáčka, keď ma otec prvýkrát vzal do divadla Jonáša Záborského v Prešove. Neviem, na aké predstavenie. No pamätám si, že sme sedeli v malej lóži na balkóne. Otec ma stále upozorňoval, aby som sa nenahýbala a nevypadla do hľadiska na prízemí. Ja som však bola veľmi zvedavá a hrozne užasnutá niečím, čo som dovtedy nepoznala. Srdce mi tĺklo vzrušením. Obzerala som sa na všetky strany. Fascinovali ma kreslá potiahnuté červeným zamatom, krásne zdobený strop, i mohutná opona, ktorá za sebou skrývala kulisy. Podchvíľou som upierala zrak dole, kde sa postupne zapĺňali sedadlá. Tiež na hudobníkov vpredu pred pódiom, pod úrovňou podlahy. Každý z nich hral niečo iné, navzájom nesúrodé, a predsa nie falošné. A potom som sa veľmi smiala, lebo otec zrazu nasmeroval moju pozornosť na najvrchnejší rad sedadiel, kde boli nejakí mladí ľudia a povedal mi, že sa to volá kikirikí. Nechcela som mu uveriť. Myslela som, že žartuje.