reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Agáta Krupová

Agáta Krupová

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  94x

Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoHanušovce nad Topľou a okolieLondýn, Veľká BritániaMestá a miesta Veľkej BritánieKnihyFilm a televíziaDivadloReceptyJazyk, nárečie, slangZvyky, tradície, obradyHistorický kalendárDetiSpomienkyAj taký je životZamysleniaNezaradené

reklama

Nezaradené

Na Silvestra jeden PINový

Agáta Krupová

Na Silvestra jeden PINový

Pri čítaní blogu o platobných kartách som si spomenula na príhodu spred rokov. Navštívili sme Bardejov a zašli na menšie procedúry do kúpeľov. Peniažky sa minuli, no my sme chceli porobiť ešte nejaké nákupy. Riešenie: bankomat. Jeden postarší ujo sa pri ňom dlho mordoval. Nakoniec mu asi bolo trápne, že si nevie aj tak poradiť a nás iba zdržiava, nuž sa obrátil na mňa s otázkou:

  • 30. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Šou v autobuse

Agáta Krupová

Šou v autobuse

Sedím na vlakovej stanici a nie je mi dobre. S jednými sa lúčim, na iných teším. Najhoršie je to medzi tým. Cestovanie. Odkedy skrachoval SkyEurope, nikto z východu Slovenska to nemá ľahké. Z košického letiska sa dostanete v podstate iba do dovolenkových destinácií. Ak smerujte napr. do Londýna, už niekoľko rokov nemáte inú možnosť ako odlietať jedine z Bratislavy, Viedne, Rzeszowa, Krakowa. A tak sedím a spomínam na uplynulé štyri týždne. Veľa som cestovala sem a tam po celom Slovensku. A na jeden zážitok v autobuse tak skoro nezabudnem.

  • 30. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 832x
  • 8
Bootcamp

Agáta Krupová

Bootcamp

Minule som sa rozprávala s jednou priateľkou. Hovorila mi, že jej nevesta bola na bootcampe jeden týždeň. Chcela schudnúť, a tak prešla tvrdým vojenským výcvikom. Niečo o bootcampe som už zaregistrovala predtým v televízii. Relácia bola z produkcie USA a hovorilo sa v nej o tom, ako rodičia ťažko zvládnuteľných teenagerov posielali tieto deti na bootcampovské krátkodobé vojenské výcviky. Domov sa vraj odtiaľ vracali ako „baránky", ktoré v budúcnosti radšej počúvali svojich rodičov, len aby neriskovali, že sa tam budú musieť znova vrátiť. Tak som bola veľmi zvedavá na nejaké podrobnosti.

  • 11. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Dvihlo mi žalúdok

Agáta Krupová

Dvihlo mi žalúdok

Nakupovala som potraviny. Pri mraziacom boxe stála ku mne chrbtom obrátená malá útla žena. Mala som pocit, že mrazené výrobky si nevyberá, iba sa o niečom rozpráva s partnerom. Preto som ju požiadala: „Excuse me." Obrátila ku mne hlavu a... toto som naozaj nečakala. Bývam v Londýne už dva roky a hoci tu človek občas stretne extravagantnejších ľudí, mám pocit, že od Slovenska sa to v tomto smere veľmi nelíši. Tvár spomínanej ženy bola celá prebodaná piercingom. Piercing, piercing, piercing... Súvislé lemovanie hornej a dolnej pery, obočie, v nose takisto, no striaslo ma, keď som to videla aj na očných viečkach. Rýchlo som odvrátila zrak, lebo dlhší a detailnejší pohľad by som už nebola zniesla. To nebola ženská tvár, bola to nedefinovateľná kovová tvár pripomínajúca netvora. Už som videla kadejaké piercingy jemnejšie aj hrubšie, sólo aj skupinové, ale na toto doposiaľ nemal nikto. Dvihlo mi žalúdok. Hneď som si spomenula, ako som pred mnohými rokmi riešila problém „piercing áno alebo nie" s mojou vlastnou dcérou.

  • 6. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 136
Vodič, prosím, daj chodcovi prednosť

Agáta Krupová

Vodič, prosím, daj chodcovi prednosť

Denne chodievam pre staršieho vnuka do školy. Toho mladšieho tlačím pred sebou v bugine. Cestou prechádzame spleťou bočných uličiek, kde nie sú vyznačené prechody pre chodcov. Ak potrebujem prejsť na druhú stranu ulice, zastavím sa na chodníku a pozriem na obe strany vozovky, či je prázdna. Väčšinou však autá sú tu v pohybe stále. No okoloidúci vodiči mnohokrát sami, bez môjho vyzvania, zastavia a naznačia mi rukou, že môžem s deťmi prejsť. Ak sa však dostanem na neprehľadné miesto a chcem sa z neho dostať čím skôr preč a zároveň mať istotu, že auto zastane, naznačím prichádzajúcemu vodičovi pred seba vystretou rukou so zdvihnutou dlaňou, že chcem vkročiť na cestu. Vodič to zoberie na vedomie a zastane. Je to tu úplne normálne. Za ústretovosť sa vodičovi vždy poďakujem, tak ako aj mnohí ďalší mne podobní chodci: „Thank you very much." Aj toto je tu úplne normálne, samozrejmé. Úsmev za úsmev.

  • 16. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 137
reklama
SkryťZatvoriť reklamu