Agáta Krupová
O priateľstve
Začalo to pred 85 rokmi v USA. Niežeby dovtedy bolo priateľstvo všetkým ľahostajné.
Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Hanušovce nad Topľou a okolie, Londýn, Veľká Británia, Mestá a miesta Veľkej Británie, Knihy, Film a televízia, Divadlo, Recepty, Jazyk, nárečie, slang, Zvyky, tradície, obrady, Historický kalendár, Deti, Spomienky, Aj taký je život, Zamyslenia, Nezaradené
Začalo to pred 85 rokmi v USA. Niežeby dovtedy bolo priateľstvo všetkým ľahostajné.
... si dovolím trošku „čierno zažartovať“ na tému: Predstavte si, že sme všetci ako sme, žijeme ako žijeme, ale ...
Táto sedliacka múdrosť mojej babky sa v zovšeobecnej forme dá aplikovať na všetky sféry života: Ak chceš znova prehrať, správaj sa ako hlupák i naďalej.
Že slovenské banky sťahujú svojim klientom všakovaké poplatky som si zvykla už veľmi veľmi dávno a nezamýšľala sa nad tým. Preto ma v čase, keď som si zriaďovala účet v anglickej banke pozitívne šokovalo, že nepýtali ani penny za zriadenie účtu u nich. A Barclays ma v podstate takto pozitívne šokuje dodnes.
Počas bežného roka ani veľmi nevnímam, že som ďaleko od Slovenska. Ďaleko? Dnes je všetko relatívne. Aj diaľka. Z Londýna do Bratislavy sa dostanem letecky za dve hodiny, z Bratislavy rýchlikom, vlakom a autobusom v poradí ako uvádzam do rodného mestečka na východe Slovenska za sedem hodín. S rodinou a priateľmi som v kontakte denne cez elektronickú poštu, internetový telefón a sociálnu sieť. A aspoň raz v roku som na Slovensku osobne. Nemám pocit, že som od nich veľmi vzdialená. Veď ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď sa niekto odsťahoval iba do iného kúta Slovenska, nebol ani zďaleka so svojimi blízkymi tak často v kontakte. No prídu Vianoce a ja zrazu každý rok pocítim veľkú túžbu po domove, po vôni ihličia, škorice a vanilky, po vianočných koledách, po polnočnej omši... Čím to je, že Vianoce na Slovensku majú iný rozmer?
Rodičia a starí rodičia ma vychovali v úcte k chlebu. Dodnes, keď začínam krájať celý chlieb ho najprv prežehnám. Keď mi ako dieťaťu vypadol kúsok chleba na zem, učili ma zdvihnúť ho, ofúkať a pobozkať. Potom dojesť.
Rómovia či Cigáni? Jednoznačne zaujímavá komunita. Pre niektorých nočná mora a postrach ulice, pre iných úžasní ľudia s úžasnou hudobnou a tanečnou kultúrou. Názory sa rôznia na základe osobných skúseností.
Zapla som televízor bez toho, aby som vedela, čo je na programe. Zobrazil sa mi názov práve premietaného filmu East is East, ktorý ma zaujal, a tak som neprepla. Na obrazovke sa odvíjal príbeh pakistansko-anglickej rodiny. Keďže sa v poslednom čase v médiách, ale aj v rozhovoroch so známymi často stretávam s diametrálne odlišnými názormi na moslimov a na to, ako vyzerajú ich rodiny, aké dobré alebo zlé má manželstvo, ak sa niektorá z našich dievčat vydá za moslima, bola som zvedavá, aké je spracovanie a výsledný efekt filmu. A potom som sa neubránila myšlienkam.
Bola si milovaná. Uchovávam si ťa v srdci, v pamäti. Venujem ti túto lavičku. Nech všetkým pripomína, že si toto miesto milovala, rada si tu trávila chvíle oddychu, nachádzala pokoj, pozorovala hrajúce sa deti a spomínala na detstvo tých našich... Nech táto lavička všetkým dnes, zajtra, pozajtra pripomína, ako veľmi som ťa miloval práve ja. Toto tvoje obľúbené miesto venujem teraz, po tvojej smrti, všetkým, ktorí sa chcú práve tu na chvíľu zastaviť... Také sú londýnske lavičky.
„A čo tak zablogovať na tému peniaze versus láska?" dostala som otázku. „A prečo nie na tému láska versus peniaze?" zakontrovala som ja.Ozaj - čomu zvyčajne vo svojom živote priradzujete prioritu? Peniazom? Láske?
Moja dcéra sa občas posťažuje, aké je to únavné sústavne prať. Stále pretriediť prádlo biele, farebné, čierne, vložiť do práčky, nasypať prášok, naliať aviváž, zapnúť práčku, po jej vypnutí vybrať bielizeň, dať vysušiť, po vysušení poskladať alebo zavesiť do skrine, žehliť len to, čo musí. Nehovorím, že je to málo. Veď je to len pranie, nehovoriac o ďalších domácich prácach okolo dvoch detí. Ale keď sa občas posťažuje, poviem jej, ako som voľakedy prala ja a čo mne hovorila moja stará mama, keď som sa sťažovala, aká som unavená a znova musím prať.
Nedávno uplynul rok, ako sme sa spoločne naša a ich rodina vybrali do Hyde parku. Iba tak - urobiť si piknik, porozprávať sa.