Cieľom bol najvyšší vrch Slanských vrchov v nadmorskej výške 1092 metrov. Prepotené tričká, únava v nohách, ale super pocit. Super deň.
Vyrazili sme ráno na autách k Hermanovskej chate. A potom odtiaľ už kto ako viac alebo menej vládal. A kto nevládal alebo nechcel, ostal variť guláš. Veď aj o hladné krky sa nakoniec bolo treba postarať.
Ako zvyčajne aj tentokrát som mala pri sebe fotoaparát. Žiadna zrkadlovka, iba môj starý kamarát kompakt bez možnosti veľkého priblíženia. Toto mi chýbalo na vrchole Šimonky, aby som mohla lepšie zachytiť krásnu scenériu, ktorá sa tam naskytla našim očiam. Veď úplne vzadu na horizonte sa dokonca črtali tatranské vrcholce.
No v tomto prípade aj samotná cesta bola časťou môjho fotocieľa.
Územie Slanských vrchov je rozdelené medzi okresy Prešov, Košice-vidiek, Trebišov a Vranov nad Topľou. Na území Vranovského okresu sa zase stretávajú dva historické regióny - Zemplín so Šarišom. A práve tu v Slanských vrchoch pod Šimonkou pramení Hermanovský potok, ktorý v minulosti delil dve obce v údolí, ktorým preteká a odkiaľ sme aj my prišli, na šarišskú a zemplínsku časť. Týmito obcami sú Hermanovce nad Topľou a Bystré.
Ostré slnko príjemne tienil vysoký stromový porast.
Na jednej lúke pod Šimonkou ma zaujali viaceré veci. Tou prvou bola malá studnička.
Zo značenia vpravo na boku studničky sa dozvedáme, že sme na lúke Grymov laz, hoci na internete sa stretávam s informáciou, že je to Grimov laz. Takže si vyberte, či sa názov lúčky píše správne s ypsilonom alebo nie.
Nuž a ďalšou informáciou je, že studničku do tejto podoby upravil Klub slovenských turistov Perun z neďalekého Zámutova.
Ako som sa svojho času pri jednom rozhovore s predsedom KST Krokus Hanušovce nad Topľou - Jánom Hrehom - dozvedela, turisti z klubov okresu Vranov nad Topľou a iných okresov robia tu veľa dobrých užitočných vecí. Napríklad zastrešená je nielen táto jedna, ale už všetky studničky v Slanských vrchoch a pravidelne sa o jednotlivé studničky (napr. na Oblíku, Pod harbom, Kvaśna voda, Šolavá studnička, U žida ...) aj starajú, čistia ich. Z radov našich hanušovských turistov sú dvaja tzv. značkári, ktorí v rámci Slanských vrchov značkujú jednotlivé turistické trasy, dvaja sú vyškolení cvičitelia turistiky, z nich jeden dokonca vysokohorskej turistiky.
Ďalšou vecou, ktorá na lúke upútala moju pozornosť, bola romantická drevená lavička. S týmto typom lavičiek, teda lavičiek na pamiatku niekoho alebo pre niekoho som sa pred rokmi prvýkrát stretla v Londýne. Tá myšlienka sa mi vtedy veľmi zapáčila, lebo lavička je nielen pamiatkou na konkrétneho človeka alebo udalosť s ním spojenou, ale vytvára priestor pre oddych všetkých, ktorí okolo prechádzajú a prejavia záujem.
Neviem, kto je ten človek, ktorý na tomto mieste dal osadiť tú lavičku, ale verím, že jeho prianie sa naplnilo a že je spolu so svojou láskou a šťastný.
Aká by to však bola lúka bez kvetov?
A už začína úpätie vrchu Šimonka.
Tento strážny anjel - ako vidno z obrázka - je čerstvo osadený iba v tomto roku. Plný význam tohto aktu, tohto symbolu ochrany turistov vystupujúcich práve na Šimonku, som si uvedomila až tesne pod jej vrcholom.
Avšak najprv pridávam ešte niekoľko záberov, ktoré medzitým pritiahli moju pozornosť.
Tesne pod vrcholom sme sa pristavili pri kríži. Ten pripomína smrť jedného turistu, ktorá si ho pred dvomi rokmi našla na tomto mieste. Od vrcholu ho delilo len niekoľko posledných metrov.
Naša neveľká partia sa v ten deň na vrchol Šimonky šťastne dostala, podobne ako niektorí ďalší turisti z viacerých kútov Slovenska, s ktorými sme sa tam stretli. Náležite sme si vychutnali výhľady na všetky možné strany, zapísali sme sa do pamätnej knihy a šťastne sa vrátili dole najprv ku guľášu a potom aj domov.
Prečítajte si tiež:
O Oblíku v Slanských vrchoch a ceste na Oblík pred 170 rokmi
