Na prvého apríla...

Autor: Agáta Krupová | 1.4.2020 o 11:48 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  207x

... si dovolím trošku „čierno zažartovať“, teda vysloviť niekoľko čiernych myšlienok na tému: Predstavte si, že sme všetci ako sme, žijeme ako žijeme, ale nemali by sme ani elektrinu ...

Mali by sme napríklad jeden týždeň žiť tak trochu ako naši predkovia pred 100 rokmi.

Uvedomujem si, že podmienky nie sú celkom adekvátne. Odmyslime si preto detaily typu, že napríklad 99,9% z nás nemá doma kachličkové (šľachta) alebo mastené pece (plebs), v ktorých si zakúri, na ktorých navarí, v ktorých upečie a kde sa v teple síce na tvrdom, ale vyspí... a podobne. (Úplná katastrofa by bola, keby s elektrinou vypli aj vodu: Nemáme ani studňu. Na pitie by sme si ešte kúpili minerálku, ale čo sprcha a splachovanie toaliet? Atď., atď. )

No tieto a podobné naznačené úvahy boli u mňa až druhoradé.

V prvom slede mi napadlo, že ak by nebol prúd, v priebehu dňa alebo do 24 hodín máme všetci vybité mobilné telefóny, nemôžme sledovať televízor, počúvať rádio a pod. Popritom teraz nemyslím ani tak na to, že by sme nepočuli správy, čo sa deje u nás i vo svete a nemohli pracovať z domu (teda ja pracujem z domu, pričom si uvedomujem, že mnohí nie), ale myslím hlavne na to, ako napríklad pred 100 rokmi prežívali rodičia odchod svojich detí za prácou do Zámoria, z ktorých mnohí sa už nikdy nevrátili domov a od ktorých možno len raz za rok dostali list s niekoľkými riadkami, ako sa majú, ako žijú, či sa lopotia a strádajú, alebo sa im začalo dariť, založili si tam svoje rodiny, splodili a vychovávajú deti, ktoré ich starí rodičia možno nikdy neobjali.

Mám dcéru a vnukov vo svete. Nie za Atlantikom, ani za Pacifikom, len toť na Britských ostrovoch. Keby však neboli mobilné telefóny, nemohli by sme sa každý deň porozprávať, ani vidieť, čo teraz môžeme. Nemôžem ich reálne objať, ale vidím im do očí tak, ako aj oni mne, hoci len cez mobil, ale vidím! Keďže patrím k tým vo vysokej rizikovej skupine, viem, čo ma s vysokou pravdepodobnosťou môže čakať, keby som sa nakazila. Dcéra by mi nemohla prísť na pohreb tak, ako voľakedy nemohli prísť deti rodičom na pohreb spoza Veľkej mláky. A keby aj prišla na Slovensko, musela by byť dva týždne v karanténe. Atď, atď. ...

No ani toto nie je ešte všetko, čo sa týka mojich úvah.

Keby z nejakého vážneho dôvodu vypli elektrinu napríklad na jeden týždeň – viete si vy, mladí, predstaviť byť doma s deťmi po večeroch pri sviečkach a nerobiť iné, iba sa s nimi pri tých sviečkach rozprávať, hrať, učiť sa, čítať knihy, modliť sa...?

A čo my, ktorí máme už tých 60+ a sme ohrozená skupina a sme sami doma – keby neboli mobily a Skype či WhatsApp, keby neboli sociálne siete a nemohli takto komunikovať s okolitým svetom, nemohli sa aspoň cez mobil porozprávať s priateľmi a známymi, iba byť sama/sám so sebou, ale úplne iba sama/sám so sebou doma ............................?

Viete si to predstaviť?  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

A prečo len predavačky, súdruhovia?

Buďme radi, že nás nebudú kontrolovať, či sa venujeme rodinnému životu.

Vedci zmapovali miesta v mozgu, odkiaľ prichádza stres

Za odolnosťou ľudí môžu byť spomienky.


Už ste čítali?