Ľudové zvykoslovie veľkonočného obdobia

Autor: Agáta Krupová | 30.3.2018 o 6:54 | Karma článku: 4,34 | Prečítané:  545x

V Topľanskej doline  okresu Vranov nad Topľou  sa stretáva  Šariš so Zemplínom.  Tradičné ľudové zvyky od Zeleného štvrtku po Veľkonočný pondelok mali v obciach viaceré spoločné, no aj špecifické, odlišné prvky.

Veľké jarné upratovanie museli gazdinky každoročne ukončiť najneskôr týždeň pred Veľkou nocou. To znamená, že na Kvetnú nedeľu už bol v každom dome poriadok. Počas Veľkého týždňa už ani okná neumývali, ani nič neprali. Na Bielu sobotu katolícki veriaci (rímski aj grécki) pripravovali jedlá na svätenie do košíka, evanjelickí veriaci pripravovali také isté jedlá s tým rozdielom, že ich nesvätili. Keďže svojho času som chodievala po niektorých dedinách a zaznamenávala okrem iného aj výročné a rodinné zvykoslovie, prinášam niektoré svoje poznatky z terénu zo zemplínskych obcí Čaklov, Komárany, Sačurov. Samozrejme nechýbajú ani informácie z rodných Hanušoviec nad Topľou a Pavloviec, ktoré historicky patrili do Šariša.

Zelený štvrtok                                                  

V Komáranoch a Sačurove podobne ako asi v každej dedine v tomto regióne boli tradičným jedlom pirohy. V Hanušovciach nad Topľou sa už v tento deň v niektorých rodinách varila cvikla s chrenom. V kostoloch sa zaväzovali zvony (Čaklov) a až do Glória počas sv. omše na Bielu sobotu sa v kostole nezvonilo a nezvoní, iba rapkalo na veľkých rapkáčoch. Hovorili, že zvony si odišli oddýchnuť do Ríma (Hanušovce nad Topľou).

Veľký piatok

Ako deň najprísnejšieho pôstu ho niektoré sačurovské ženy dodržiavali tak, že celý deň dokonca nejedli vôbec nič, iba pili vodu.

Spoločným zvykom ľudí rôznych vierovyznaní bolo v tento deň ísť sa umyť ráno do potoka, aby boli počas nasledujúceho roka svieži a zdraví (Komárany, Čaklov) a aby deti nemali „chrasti“ (Čaklov). Aj v Sačurove veľkopiatočné umývanie v jarku chápali ako očistenie od chorôb tela. Pri umývaní hovorili: „Pochvaľeni Jeźiś Kristus, jordanska vodičko. Zmivaš rinče i kameňe, zmi i zos mojoho cela boľeňe.“ Potom sa krátko pomodlili a odišli domov. V Hanušovciach nad Topľou v niektorých rodinách si v tento deň umývali tvár svätenou vodou, aby mali čistú nehnisajúcu pleť. No v katolíckych kostoloch na Veľký piatok svätená voda v sväteničkách chýbala.

V minulosti sa pri Božom hrobe v katolíckych kostoloch držala stráž. V Hanušovciach nad Topľou ju držali nepretržite aj cez noc až do obradu Vzkriesenia na Bielu sobotu večer členovia Dobrovoľného hasičského zboru spolu s mládežou. V Sačurove tiež držali stráž pri Božom hrobe, a to dievky vyobliekané celé v bielom a mládenci oblečení v hasičských uniformách. Parobci stáli v pozore, dievčatá kľačali. Striedali sa vždy dva páry v určitých časových intervaloch, spravidla po jednej hodine, deň aj noc až do Vzkriesenia.

V niektorých rímskokatolíckych rodinách varili už v tento deň „sirek“ alebo „sirec“ či „sireček“, aby im stihol do druhého dňa poriadne odtiecť, keďže na Bielu sobotu už chodili svätiť jedlá. V gréckokatolíckych rodinách varili toto jedlo až počas Bielej soboty, lebo oni chodili s košíkom svätiť „pasku“ až na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno.

V Čaklove už na Veľký piatok gazdiné v keramických formách piekli veľkonočný koláč – baránka, ktorého potom zdobili bielou sladkou plnkou. Varili tiež veľkonočné vajíčka v cibuľových šupkách, aby ich zafarbili. Neskôr ich ozdobovali aj voskom. Keďže je to deň prísneho pôstu, jedli iba pečené zemiaky s „juchu“.

V Hanušovciach nad Topľou sa v tento deň tradovala pranostika, že ak je „Veľki pjatok diźdźivi, budze rok žizňivi“. Znamená to, že ak na Veľký piatok prší, bude v nasledujúcom období málo vlahy.

Veľký piatok ľudia dodržiavali vo veľkej tichosti. V Pavlovciach ani drevo v tento deň vonku nerúbali.

Biela sobota

V obci Čaklov na Bielu sobotu deň varili šunku v kapuste, klobásy, cviklu a v neposlednom rade z mlieka a vajec pripravili „sirec“, ak tak neurobili už deň predtým. V neskoršom období aj „pulňeňinu“, ktorá sa piekla z mäsa, chleba a vajec. Potom gazdinky z každého jedla dali do košíka, pridali ešte soľ, chren, slaninu, vajíčka a pálenku. Košík nakoniec prikryli tkaným ručníkom a pobrali sa s ním do kostola. Po obrade Vzkriesenia pred kostolom kňaz košíky s veľkonočným jedlom posvätil. Po posvätení sa každá gazdiná ponáhľala rýchlo domov. Susedy sa navzájom aj predbiehali, ktorá je šikovnejšia. Panovala totiž povera, že ak rýchlo prídu domov, skoro dokončia žatvu a kravy im nebudú utekať z poľa domov. Okrem toho ešte gazdiná, keď dobehla do dvora, raz obehla s košíkom okolo domu. Až potom s kresťanským pozdravom Pochválený Ježiš Kristus – alebo na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno u gréckokatolíkov s pozdravom Christos voiskres – vošla do domu. Položila košík na stôl a všetky požívatiny z neho vybrala a nakrájala na tanier. Pred jedlom sa všetci spoločne pomodlili. Pokiaľ sa všetci nenajedli, gazdiná nesmela od stola odísť, lebo verili, že by tak počas celého roka nemala ani chvíľku voľného času. Okrem toho platil pre gazdinú zákaz piť počas jedenia vodu, aby vtáky neozobávali mladú pšenicu.

V Hanušovciach nad Topľou veľkonočný syr pripravujú niektoré rodiny slano-korenistej chuti, iné ich varia na sladko. Aj tu sa každá gazdiná s veľkonočným košíkom ponáhľala rýchlo domov, lebo sa hovorilo, že ktorá prvá domov dorazí, skôr robotu na poli porobí. Občas to vyústilo až do humornej situácie, keď v snahe predbehnúť susedu sa gazdinej vysypal obsah košíka na cestu.

V obci Komárany do veľkonočného košíka okrem bieleho koláča „paski“ dávali veľkonočný syr, ktorý nazývali aj „hrudka“, tiež šunku, ktorú údili celú aj s kosťou, vajíčka a klobásu. Priložili cviklu v sklenenom pohári, kus slaniny, maslo a soľ. Okrem toho v tejto obci pripravovali na Veľkú noc aj mäsový syr. Pripravovali ho tak, že osolené a okorenené rozbité vajcia rozmiešali s posekanou zelenou petržlenovou vňaťou a na drobné kocky pokrájaným chlebom, šunkou a slaninou. Túto masu vyliali na rozvaľkané hnetené alebo kysnuté cesto a upiekli v rúre. Mäsový syr však dnes už častejšie pripravujú bez podkladového cesta.

Pavlovské katolícke ženy nechystali na svätenie košíky, ale „zajdi“ s jedlom, ktoré išli dať posvätiť do hanušovského kostola peši cez chotár Hrabovec. Keď sa vracali domov, išli im naproti chlapi, aby im s ťažkým bremenom na chrbte pomohli. Svätenie jedál totiž bola na Šariši a Zemplíne výslovne ženská záležitosť.

V Sačurove okrem ostatných jedál varili na Bielu sobotu aj „sciranku“ so sladkým mliekom, aby sliepky niesli veľa vajec.

Keď sa na Bielu sobotu na oslavný liturgický spev v Hanušovciach nad Topľou mohutne rozozvučali kostolné zvony, gazdiná, ktorá v tom čase bola doma, vzala zvonček, spiežovec a cengajúc ním pobehala po celom dome, aby sa v ňom cez rok nezdržiavali hlodavce.

Zo sväteného jedla sa ani len omrvinka, ani vaječné škrupinky nesmeli len tak vyhodiť. V niektorých rodinách ich spálili, no na gazdovstvách mali iné využitie. V Pavlovciach uschovanú svätenú kosť zo šunky zasadili do zeme spolu so sadenými zemiakmi alebo inými okopaninami. V Čaklove odkladali aj vaječné škrupinky a pri prvej orbe ich spoločne s kosťou zo šunky zaorávali do prvej vyoranej brázdy. V tejto dedine bolo tiež zvykom polievať dobytku nohy svätenou vodou, aby ich na paši neboleli.

Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno chodievali svätiť jedlo gréckokatolícki veriaci v Sačurove. Ženy v obrúsku uviazanom okolo drieku zvanom „partok“ niesli veľkonočný koláč „pasku“. V košíku nechýbala šunka, doma uvarený vajcový syr, vajíčka, slanina. No a doma na stole nesmela chýbať takzvaná „pulňina“ zapečená s mäsom. Špecifikom oproti iným obciam je to, že tu dávali svätiť aj zápalky a kriedu. Posvätenými zápalkami zažínali hromničné sviece počas ohrozenia živelnými pohromami. Kriedou označovali – ohraničovali svoje domy zvonku, aby zabránili pôsobeniu negatívnych síl zo záhrobia. S posväteným veľkonočným košíkom utekali gazdiné rýchlo domov, aby sa im kravy kde-kade netúlali, ale čo najskôr sa z poľa vrátili domov. Potom s ním obišli celé obydlie, aby sa v dome nechytil požiar. Škrupinky zo svätených vajec nevyhadzovali, ale zakopali do zeme, resp. na posvätenie niesli olúpané vajíčka.

Veľkonočná nedeľa bolo zároveň jedným z dvoch dní počas roka (druhým bolo Božie narodenie 25. decembra), kedy sa nevarilo, nežehlilo, a dokonca ani riad neumýval. Všetko muselo byť pripravené – navarené a vyžehlené – deň predtým. Dopoludnia prežívali rodiny duchovným spôsobom v kostole, popoludní vychádzala najmä dedinská mládež na valal zaspievať si a dievky zatancovať „do koľesa“ (Komárany). K veľkonočným dievčenským spevom v Hanušovciach nad Topľou patrili „Hoja, ďunďa, hoja“, „Ľecela pava, ľecela“, „Fendija“ či „Kač daľej, kač“.

Jedli sa iba posvätené jedlá a v tento deň nechodili ľudia na žiadne návštevy, aj dedinská krčma bola zatvorená (Čaklov).

Po návštevách sa v túto nedeľu nechodilo, iba ak k rodičom. „Ku maceri vźala dzeci (dcéra), do chustočki kolački miśene. Z orechami śe skrucaľi veľke roški i s makom. A s ľekvarom i s tvarohom śe robili take retuški male“. (Hanušovce nad Topľou)

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok chodili parobci v skupinkách po domoch. Mládenci oblievali dievky vodou zo studní alebo potoka, ony ich za to ponúkli koláčom a pálenkou (Pavlovce). Dievky parobkov počastovali – dali im „vipic i zakušic“ (Komárany). Čím väčší počet oblievačov k dievke prišiel, tým väčší honor mala v dedine medzi rovesníčkami (Sačurov).

 „Vo Veľkonočni pondzelok ta me śe richtovali, že uš pridu oľivače. Ta uš šunka bula na stoľe nakrata, kolački buľi, no i dajaka paľenka bula. No a tak prišľi paropci, po partijoch chodziľi.“  (Hanušovce nad Topľou)  Hanušovská mládež chodievala ku Grodzinskému mostu tancovať až v tento deň. Aj v Pavlovciach sa tancovalo až v pondelok; hovorilo sa tu o bujarej zábave. V Čaklove sa mládež schádzala pred krčmou až ku večeru, kde sa zabávala a tancovala. Do tanca im hrala cigánska muzika, ktorú pojednali parobci. Zabávali sa aj deti, najmä chlapci, pri hre „vibehunki“. Bola to loptová hra; loptu vyzbíjali s palicou.

V niektorých obciach regiónu dievky odplácali parobkom oblievačku o deň neskôr.

Šarišsko-slovenský slovník

Chrasta – zaschnutá krvavá odrenina;

Jucha – šťava z kyslej sudovej kapusty;

Partok - obrus, obrúsok;

Paska – názov pre veľkonočný koláč, ale takisto názov pre veľkonočný košík plný jedla, s ktorým sa chodilo svätiť;

Retuški – malé koláče z kysnutého cesta, v ktorých je zrolovaný tvaroh alebo slivkový lekvár;

Rinče – drobné kamienky, štrk;

Sciranka – cestovina, mrvenica;

Zajda – noša.

Prečítajte si aj články s podobnou tematikou

Kvetná nedeľa a veľkonočné trojdnie v obradoch, symboloch, zvykoch

O Popolcovej strede a pôste

O odlišnostiach vo veľkonočných obradoch na Slovensku a v Anglicku

Naša Biela sobota v Londýne

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Jednota ako zničujúci princíp (píše Michal Havran)

Masa musí zlomiť jednotlivca.

DOMOV

Fico v dueli so Sulíkom: Váš konkurent nie je Smer

Sulík pripomínal Ficovi minulé výroky.


Už ste čítali?