V každom dome iná varecha

Autor: Agáta Krupová | 20.12.2017 o 11:15 | Karma článku: 3,42 | Prečítané:  769x

Tak môžeme do slovenčiny preložiť šarišské príslovie "Každa chiška inakša variška". Lebo aj keď ľudia žijú v tom istom regióne, v tej istej komunite, čo iný dom, to iná príprava jedál. Platí to aj o tradičnom vianočnom menu.

Na šarišsko-zemplínskom pomedzí som pre vianočnú kulinársku inšpiráciu oslovila hanušovskú rodáčku a bývalú učiteľku Alžbetu Čákyovú. Vlastne pôvodne to nemalo byť nič iné, iba reč o výrobe vianočných oblátok v minulosti a dnes, s ktorými je pani Čákyová istým spôsobom spätá už od detstva. No ako to pri ženách býva, keď sme sa rozrečnili, zrazu sa na zozname ocitli aj kapustnica, aj bobaľky.

Mama a teta pani Čákyovej chodievali v štyridsiatych rokoch minulého storočia pomáhať robiť vianočné oblátky rodine kantora, teda organistu v kostole. Rodiny kantora a neskôr kostolníka totiž piekli oblátky pre všetkých svojich veriacich tak u katolíkov ako aj u evanjelikov. Alžbete Čákyovej sa v spomienkach vynoril obraz, ako sa v tom čase oblátky piekli na obyčajnom sporáku s „kačalkami“. "Kačalka" bola kruhová platňa na sporáku na drevo. Dala sa vyberať, a tak bolo možné sa cez platňu sporáka dostať k priamemu ohňu. Na jednom sporáku boli zvyčajne dve "kačalki",. ktoré sa počas pečenia oblátok zo sporáka vyberali. Pripravené cesto postupne po lyžiciach nalievali na „źeľeza na pečeňe oplatkoch“. Boli to v podstate dva skrížené železné obdĺžniky. Na jeden z nich sa nalialo cesto, druhým sa pritlačilo a takto spojené "žeľeza" sa vsunuli do ohňa cez otvor, odkiaľ bola vybratá „kačalka“. V ohni sa cesto upieklo. Osoba, ktorá oblátky piekla, musela byť veľmi zručná a skúsená, aby vedela presne odhadnúť, kedy je oblátka hotová. Keďže na tie "žeľeza" sa nalievalo vždy trochu viac cesta, ako bolo potrebné, aby pokrylo celú plochu bezo zbytku, vznikal pri pečení istý odpad. Boli to okrajky, ktoré z oblátky obstrihali, aby bola pekná oválna, nie obstrapkaná. Pani Čákyová sa zasmiala, že v celom tom procese mala ako dieťa tú najdôležitejšiu úlohu - jesť obstrihané okrajky oblátok. Od konca 50. rokov 20. storočia si však už pripravuje vianočné oblátky sama. Najprv na ťažkom, na prácu náročnom stroji, dnes už má zakúpený nový stroj, no dobrú fyzickú kondíciu, ale najmä poriadnu trpezlivosť vyžaduje táto činnosť stále.

Keďže v minulosti oblátky hromadne piekli kostolníci alebo kantori, museli potom zabezpečiť aj ich distribúciu do rodín. Toto robili prostredníctvom miništrantov a iných detí. Vianočné oblátky a trubičky porozdeľovali do košíkov podľa počtu ľudí v tom-ktorom dome, a to tak, že na jednu osobu v rodine balili do šatôčky či obrúska jednu trubičku a dve oblátky. Deti sa potom vracali späť s košíkom, do ktorého každá rodina vložila niečo na revanš za oblátky - najčastejšie to boli korunky, niekto sa odvďačil vajíčkom alebo inak.

Výroba vianočných trubičiek

Na výrobu oblátkového (trubičkového) cesta je potrebné mlieko, do ktorého sa pridáva vajce, vanilkový cukor, hladká múka, olej a kryštálový cukor. Vypracuje sa hladké cesto a nechá sa náležite odležať. Recept s pomerom jednotlivých surovín je priložený pri každom jednom novozakúpenom stroji na pečenie trubičiek. Avšak podľa slov pani Čákyovej tento pomer sa mení od použitých surovín, ktoré aj pri rovnakej značke a rovnakej prezentovanej kvalite nebývajú vždy rovnaké.

Pred samotným pečením je potrebné si všetko pripraviť, aby bolo poruke. Stroj sa nahreje a jeho vnútorné strany sa pretrú ľanovou handričkou s včelím voskom. Pretieranie stroja včelím voskom je počas dlhého pečenia potrebné niekoľkokrát zopakovať. Lyžičkou sa naberie cesto a pozdĺžne rozleje na nahriatu plochu stroja, poriadne sa zatlačí a stroj poriadne zafučí. Potom len krátka chvíľočka a pani Čákyová stroj už aj roztvára. Ešte teplú oblátku natáča na hrubšiu paličku.

 

 

 

Kým v ľavej ruke hotová trubička pár sekúnd chladne, pravou rukou už rozlieva ďalšie cesto na plochu stroja.

A  kým sa druhá trubička pár sekúnd pečie, tú prvú už sníma z paličky a ukladá do pripravenej nádoby. Toto pokračuje stále dookola, pokiaľ sa nevypečie všetko cesto – aj niekoľko hodín.

Bobaľky

Bobaľky si pani Čákyová vždy takisto pečie sama, podľa tradície deň pred Štedrým večerom. Nejedna gazdiná zvykne ukladať nakrájané bobaľkové cesto k sebe ako napríklad sa ukladajú na plech dukátové buchtičky. Ona však nie. Každú bobaľku ukladá na plech samostatne. S makom ich pripravuje až tesne pred štedrou večerou. Do veľkej vysokej misky ("vandľika") najprv vloži bobaľky. Na ne vyleje prevarenú vodu s cukrom a premiešava ich dovtedy, kým bobaľky stiahnu podstatnú časť sladenej vody, no nie všetku. Potom pridá spražené maslo a "veľa veľa" maku s cukrom. Jej bobaľky musia byť poriadne sladké, lebo na Vianoce si podľa nej má človek dopriať všetkého poriadne a s chuťou, nie pozerať na to, či je to zdravé ako po iné časti roka. "Moja babenka mi hovorili, že nerobím bobaľky s makom, ale mak s bobaľkami. Stále ich tak robím na Vianoce, Silvestra i Tri krále. Samozrejme i kapustnicu," hovorí pani Čákyová.

Kapustnica

Tento recept prevzala Alžbeta Čákyová od svojej svokry. Najprv sa urobí vývar z (údeného) bravčového mäsa s kosťou a z koreňovej zeleniny s cibuľou a cesnakom. Ak nie je údené mäso, dáva sa pikantná klobása. Keď je vývar hotový, mäso s kosťou sa vyberie a do vývaru sa pridajú najprv (nadrobno  posekané) huby, neskôr aj (nadrobno posekaná) kyslá kapusta. Nakoniec sa to všetko zaleje zápražkou s červenou paprikou. Na tanier si každý pri stole najprv naložil zemiakové halušky z osobitnej misky a tieto sa na tanieri zaliali kapustnicou.

Zemiakové halušky

Pevné cesto sa pripravilo zo strúhaných zemiakov, múky a vajíčka. Na doske sa vyváľkalo, radličkou narezalo na drobné štvorčeky a v osolenej vode uvarilo.

Vianočné koláče

Pripravovali sa z kysnutého cesta ako bobaľky. Boli to na Šariši zvané rožky s kakaom alebo makom či orechami. Malé pečené koláčiky zvané retušky sa plnili predovšetkým slivkovým lekvárom a tvarohom. Na stole nechýbal ani biely koláč zvaný tepšovník.

Poznámka

Nie je uvedená gramáž použitých ingrediencií, lebo každá gazdiná ich vedela pridať "od oka".

Prečítajte si aj ďalšie články s vianočnou tematikou

O Vianociach a iných veciach

Cnie sa mi

Nie je radosť ako radosť

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.


Už ste čítali?