O zaujímavých názvoch miest a obcí ČSSR podľa ich abecedného zoznamu z roku 1964

Autor: Agáta Krupová | 18.3.2017 o 13:29 | Karma článku: 11,08 | Prečítané:  5110x

Ak žijeme niekde od narodenia, ani si neuvedomujeme, že názov našej obce či mesta, nad ktorým sa zvyčajne nezamýšľame, znie iným možno zaujímavo, možno podivne, možno humorne.

Pri prezeraní  jednej poličky v domácej knižnici som natrafila na Abecedný zoznam obcí a ich častí s príslušnými dodávacími poštami v ČSSR 1964 (ďalej iba Zoznam).

Pred očami sa mi vynoril otec, ako ju bral do rúk a listoval v nej, keď vypisoval adresy na vianočné či veľkonočné pohľadnice rozvetvenej rodine po celom Československu. Takúto hrubú buchľu nevlastnil hocikto, ale v našej poštárskej rodine chýbať nesmela. Stalo sa, že aj druhí ľudia ku nám domov telefonovali, či nevieme smerové číslo tam a tam, lebo na pošte bol iba jeden veliký plagát s drobnými ťažko čitateľnými písmenkami a malú brožúrku poštových smerovacích čísel si domov každý nekúpil. Preto pýtať informáciu u poštárov bolo prirodzené. O internete sme vtedy ešte nechyrovali.

A tak som sa pri Zozname na dlhšie pristavila. Začala som nielen listovať, ale popritom aj trochu spomínať.

Svojho času sme boli hostiteľskou rodinou Martiene z austrálskeho Sydney počas jej študijného pobytu na Slovensku. Počas jedného školského roka navštevovala to isté gymnázium, ako aj moja dcéra, ale nie v tej istej triede. Znamenalo to, že hneď od začiatku si zvykala sama zvládať aj nástrahy cestovania na Slovensku, keďže školské autobusy tu nemáme. Keď išli prvýkrát spolu domov z Prešova, na autobusovej stanici jej dcéra ukazovala nástupištia, na ktorých môže na autobus nasadnúť, ak bude z Prešova cestovať domov sama: Hanušovce, Vranov, Michalovce ... „Wow, bejby,“ zasmiala sa zrazu Martiene a ukazovala na jeden autobus. No žiadne dieťa tam nebolo, iba autobus s cieľovou zastávkou Babie.

Nezabudnem tiež, ako sa Marta Kováčová, u blogerov voľakedy známa pod nickom slušný občan smiala, keď som písala o Finticiach. Vraj či sa tam ľudia naozaj radi parádia. Tento názov mi v Čechách pripomínajú Strojetice v okresoch Benešov a Louny. Predpokladám totiž, že je odvodený od slovesa „strojit se“ („s přehnanou pečlivostí strojit, upravovat zevnějšek někoho nebo něčeho; strojit, parádit, zdobit, šňořit“).

Ale spomeniem aj v našom regióne známy vtip o obci Proč v okrese Prešov ešte z dôb socializmu:

Do kasární zavítal ďalší nováčik.

  • Vaše bydliště?
  • Proč.
  • Protože tu musím zapsát tady do papírů. Takže ještě jednou. Vaše bydliště prosím.
  • Proč.
  • Nedělejte ze mne blbýho. Protože to musím napsát do těchle papírů!!!
  • Veď hovorím: Proč.  ...

V knižnom vydaní zoznamu obcí ČSSR (Československej socialistickej republiky – pozn.) z roku 1964, ktorý obsahuje 1184 strán, som postupne vyselektovala ďalšie zaujímavosti. Pri jednotlivých obciach v zátvorke uvádzam ich vtedajší okres, ktorý najmä na Slovensku v mnohých prípadoch je iný ako súčasný, keďže sa tu konali viaceré územné reorganizácie. Najväčšia z nich bola v roku 1996, keď sa počet okresov oproti roku 1964 viac ako zdvojnásobil (porovnaj tu).

Ako vyplunulo z pátrania po tomto Zozname, v roku 1964 boli na východnom Slovensku ešte ponechané rusínske a na západnom Slovensku maďarské tvary názvov niektorých obcí, napr. Nižnyj Komarnik, Nižnij Orlich, Ruskij Kručov (všetky okres Bardejov), Ruskij Potok (Humenné), Hegybeneéte, Töböréte, Várkony (všetky Dunajská Streda), Hideghét (Bratislava-vidiek).

Ďalšia obec zo Zoznamu – Môlča (Banská Bystrica) – znie veľmi poeticky a zároveň vďaka dvojhláske ô rýdzo slovensky, hoci netuším, čo slovo „môlča“ v dialekte Stredoslovákov môže znamenať. Uchu  lahodí aj Horná Potôň a Orechová Potôň (Dunajská Streda), Driečna (Humenné), z českých názvov je to Kratochvílka (Brno-venkov).

Znaky biblickej a kresťanskej lexiky v sebe nesú obce Abrahám (Galanta), Hory Matky Boží (Klatovy), Hostie (Nitra), Hromnice (Plzeň-sever), Jobova Lhota (Blansko), Kristy (Michalovce), Kríže (Bardejov), Mních (Jindřichův Hradec, Pelhřimov), Mníši (Nový Jičín), Peklo (Benešov, Karlovy Vary, Liberec, Prachatice), Peklo nad Zdobnici (Rychnov nad Kněžnou), Ráj (Česká Lípa, Karviná, Mělník), Růženec (Šumperk), Všechsvätých (Košice). S prívlastkom Svätý... alebo Svätá... bolo v roku 1964 na Slovensku 5 obcí, kým v Čechách až 23. Nová Cerekev (Pelhřimov) pripomína „cerkev“ východného obradu, Smilno (Bardejov) zasa tretí zo siedmych hlavných hriehov. K tejto skupine priradím aj Boží Dar (Karlovy Vary), Časy (Pardubice), Nebesa (Cheb) a Onen Svět (Písek, Klatovy).

Obce pomenované podľa slovanskej bohyne Lada sú v okresoch Česká Lípa a Prešov.

Mnohí vedia, že Prahu majú nielen Česi, ale aj Slováci v okrese Lučenec. Mnohí tiež poznajú talianske Benátky, ale už menej ľudí na Slovensku asi vie, že v Čechách sú nielen Benátky nad Jizerou (Mladá Boleslav), ale okrem nich majú Benátky aj v okresy Havličkův Brod, Hradec Králové, Kutná Hora, Olomouc, Pelhřimov, Svitavy a Žďár nad Sázavou. Nuž a názvy európskych miest alebo národov nesú Bulhary (Břeclav aj Lučenec),Čechy (dva v Česku – okresy Děčín a Přerov, na Slovensku sú Čechy v okrese Nové Zámky), Čechyně (Vyškov), Dojč (Senica), Chorvátsky Grob (Bratislava-vidiek), Chorváty (Košice), Janov (Česká Lípa, Děčín, Most, Prešov, Příbram, Rakovník, Rychnov nad Kněžnou, Svitavy, Tábor, Tachov), Katovice (Strakonice), Krakov (Rakovník), Ľvov (Bardejov), Mníchov (Bruntál, Domažlice, Cheb, Louny, Strakonice, Ústi nad Labem), Petrohrad (Louny, Plzeň-město), Rusín (Bruntál), Slovany (Martin, Plzeň-město), Srbsko (Beroun, Mladá Boleslav), Uhersko (Pardubice). Nechýba ani orientálne znejúci Damašek v okresoch Bruntál i Svitavy. Trochu exotiky v sebe nesie Havaj (Humenné) i Černochov Vrch (Trenčín) a starovekej histórie Troja (Praha).

Jednotlivé dni týždňa sú v Zozname zastúpené takto: Pondelok (Rímavská Sobota), Úterý (Plzeň-sever),  Dunajská Streda, Horná Streda (Trenčín), Dolná Streda (Galanta), Streda nad Bodrogom (Trebišov), Nitrianska Streda (Topoľčany), Štvrtok (Trenčín), Štvrtok na Ostrove (Dunajská streda), Plavecký Štvrtok (Bratislava-vidiek), Spišský Štvrtok (Spišská Nová Ves), Pátek (Louny, Nymburk), Sobôtka (Rimavská Sobota), Sobotka (Jičín), Sobotište (Senica), Sobotín (Šumperk), Rimavská Sobota, Spišská Sobota, Nedeľa nie je, ale je Nedelište (Lučenec) a Neděliště (Hradec Králové).

Farby nájdeme napríklad v názvoch miest a obcí Modra (Bratislava-vidiek, Humenné), Modrá (Děčín, Uherské Hradiště), Růžová (Bruntál, Děčín), Rzavá (Tábor).

Čo sa týka čísloviek, ich stav v sledovanom názvosloví obcí bol nasledovný: Čtrnáct Dvorců (Most),, Čtyři Dvory (České Budéjovice, Žďár na Sázavou), Padesát Lánů (Přerov), Pětihosty (Praha-východ), Pětikozly (Mladá Boleslav), Pětipsy (Chomutov), Sedm dvorů (Bruntál), Sedm Chalup (Český Krumlov), Sedmlánů (Šumperk), Sedmpány (Benešov), Tretí Hámor (Spišská Nová Ves), Tři Bubny (Chrudim), Tři Dvory (Kolín, Olomouc), Tři Sekery (Cheb), Tři Studně (Žďár nad Sázavou). Jednov (Prostějov) síce nie je „jednou“, ale ... 

Názvami obcí Husle (Žďár nad Sázavou), Gajdoš (Michalovce), Polka (Prachatice, Šumperk) sú možno podchytené ich hudobné tradície.

Ženské a mužské krstné mená majú v Zozname tiež početné zastúpenie: Gabrielka (Pelhřimov), Hadviga (Martin), Hanička (Rychnov nad Kněžnou), Jakub (Kutná Hora), Jaroslav (Pardubice, Rychnov nad Kněžnou), Janík (Košice), Jelka (Galanta), Johanka (Havličkův Brod, Šumperk), Karolína (Levice), Karolínka (Vsetín), Kazimír (Trebišov), Kateřina (Blansko, Děčín, Cheb, Kutná Hora, Tachov), Lenka (Rimavská Sobota), Leopold (Trutnov), Ľubica (Poprad), Magdalena (Jindřichuv Hradec), Marketa (Děčín, Jindřichův Hradec), Martin, Maša (Lučenec), Mikuláš (Kutná Hora), Miroslav (Benešov, Znojmo), Ondrej (Poprad), Pavel (Komárno), Pavlinka (Šumperk), Štefan (Nové Zámky), Vavřinec (Blansko, Kutná Hora), Vladislav (Třebič).

Ľudské činnosti, vlastnosti alebo iné vnútorné charakteristiky nesú názvy obcí Číhání (Karlovy Vary), Káranice (Hradec Králové), Naděje (Česká Lípa), Nevděk (Domažlice), Prace (Brno-venkov), Přelštice (Český Krumlov), Přemyšlení (Praha-východ), Rozkoš (Kutná Hora, Nymburk, Pelhřimov, Praha-západ, Rychnov na Kněžnou, Znojmo), Starost (Cheb, Šumperk), Ústupky (Chrudim), Vítání (Domažlice), Zásada (Chomutov, Jablonec nad Nisou, Liberec), Závist (Blansko, Brno-venkov, Domažlice, Žďár nad Sázavou). Děkov (Rakovník) je v Čechách len jeden, ale obcí s názvom Bezděkov sa tu nachádza 14-krát plus 8 ďalších s prívlastkom, napr. Horní Bezděkov, Bezděkov nad Metují, u Úsova a pod.

K skupine názvov, ktoré istým spôsobom pomenúvajú časti ľudského tela, patria: Brada (Jičín), Hrdly (Litoměřice), Loket (Benešov, Sokolov), Pata (Galanta), Pazucha (Svitavy), Pleš (Lučenec), Plešiny (Klatovy), Pravica (Lučenec), Pravice (Znojmo)

Muži a ženy v rôznych označeniach nájdeme v názvoch nasledovných obcí: Ctidružice (Znojmo), Dědek (Pardubice), Dědibaby (Mělník), Dívčí Kopy (Jindřichův Hradec), Kluk (Česká Lípa, Nymburk), Kluky (Kutná Hora, Mladá Boleslav, Písek), Milá (Most), Milý (Rakovník), Mladice (Klatovy), Mužský (Mladá Boleslav), Naháč (Benešov, Trnava), Nána (Nové Zámky), Nebojsa (Galanta),  Podivín (Břeclav), Hněvnice (Plzeň-sever), Přivětice (Rokycany), Pyšná (Chomutov), Radkyně (Jičín), Skoupý (Příbram, Rokycany), Starec (Domažlice), Víťaz (Prešov).

Úsmev na tvári možno vylúdia Cikháj (Žďár nad Sázavou), Drbohlavy (Pelhřimov), Hajany (Brno-venkov, Strakonice), Prčice (Benešov), Stará Paka (Jičín).

Druhy ovocia, zeleniny a označenia pripomínajúce kulinárstvo nájdeme v názvoch obcí Brambory (Kutná Hora), Držková (Gottwaldov), Figa (Rimavská Sobota), Hovězí (Vsetín), Houska (Česká Lípa), Hracholusky (Plzeň-sever, Prachatice, Rakovník), Hruška (Prostějov), Hrušky (Břeclav, Vyškov), Hříby (Kolín), Hubová (Liptovský Mikuláš), Husa (Liberec), Chleby (Benešov, Nymburk), Kava (Komárno), Kuchař (Beroun), Kuchyňa (Bratislava-vidiek), Kuchyně (Žďár nad Sázavou), Malinky (Vyškov), Ořech (Praha-západ), Masojedy (Kolín), Mlékojedy (Litoměřice, Mělník), Mliečany, Mliečno (Dunajská Streda), Mrkvojedy (Jičín), Řepy (Praha-západ), Řeřichy (Rakovník), Soľ (Michalovce), Třešne (Písek), Vinice (Nymburk), Viničky (Trebišov), Víno (Bruntál), Záhrada (Topoľčany), Zahrada (Žďár nad Sázavou).

Z oblasti prírody sú ďalej zastúpené :

  • Živočíchy:

Diviaky (Martin), Drozdice (Pardubice), Havran (Senica), Holubice (Praha-západ, Prostějov a Vyškov), Jehnice (Brno-venkov), Jelenec (Nitra), Jelence (Přibram), Jelenice (Mělník, Opava), Kačice (Kladno), Kobylí Hlava (Havličkův Brod), Kobyly (Bardejov,  Liberec), Králik (Rimavská Sobota), Králiky (Banská Bystrica, Hradec Králové, Ústí nad Orlici), Labuť (Nový Jičín, Tachov), Líška (Klatovy), Medvědice (Litoměřice), Orel (Chrudim), Orlice (Ústí nad Orlicí), Plazy (Mladá Boleskav, Písek), Plch (Pardubice), Rybky (Senica), Skřivánek (Havličkův Brod), Straky (Nymburk, Teplice), Svinia (Prešov), Svinky (Tábor), Suky (Žďár nad Sázavou), Šváby (Česká Lípa), Vlčice (Jindřchův Hradec, Plzeň-jih, Šumperk, Trutnov), Vlky (Bratislava-vidiek), Zaječice (Chomutov, Chrudim, Most, Praha-východ).

K tejto skupine priradím aj Doupě (Jihlava), Chobot (Strakonice), Kly (Mělník), Křídla (Žďár nad Sázavou), Husinec (Praha-východ, Prachatice), Kurinec (Rimavská Sobota), Kříženec (Klatovy, Tábor, Tachov), Laby (Benešov), Líščí Kotce (Semily). Nuž a Husák (Michalovce) nie je „Gunár“, ale pripomína ho, podobne ako aj niekdajšieho prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR.

  • Svet rastlinstva, životadarných i vyprahnutých častí Zeme pripomínajú:

Buk (Jindřichův Hradec, Prachatice, Přerov, Příbram ), Buš (Příbram), Jabloň (Humenné), Křoví (Žďár nad Sázavou), Louka (Blansko, Hodonín, Chrudim, Písek, Sokolov, Třebič), Louky (Gottwaldov, Karviná), Lúčka (Bardejov, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves), Lúčky (Liptovský Mikuláš, Michalovce, Žiar nad Hronom), Lúky (Považská Bystrica, Žilina), Pastviny (Cheb a Ústí nad Orlicí), Pažiť (Topoľčany), Poušť (Nymburk, Sokolov), Pouště (Přibram), Súš (Trenčín), Trávnik (Česká Lípa, Hradec Králové, Komárno, Kroměříž), Trnie (Zvolen), Trstie (Považská Bystrica).

Ďalšie prírodno-krajinné  charakteristiky nesú v sebe názvy Deštná (Blansko, Česká Lípa, Jindřichův Hradec), Deštná Roubanina (Blansko), Deštné (Opava, Rychnov nad  Kněžnou), Jezero (Benešov), Močiar (Žiar nad Hronom), Mláka (Jindřichův Hradec), Mláky (Lučenec), Mokraď (Dolný Kubín), Mrač aj Podmračí (Benešov), Napajedla (Gottwaldov), Nečas (Jičín), Prietrž (Senica), Kaluža (Michalovce), Slunečná (Česká Lípa, Prachatice), Snět (Havličkův Brod), Úsvit (Poprad).

Zaujalo ma, že v Čechách je Kadaňská Jeseň i Klášterecká Jeseň (obe Chomutov), hoci jeseň po česky je podzim; nachádza sa tu aj Jesení (Klatový). Na Slovensku je Jarná (Trnava).

K ďalším zaujímavým zoskupeniam názvov patria:

  • Chyžná (Rožňava), Knížata (Pelhřimov), Kňažia (Dolný Kubín), Kráľ (Rimavská Sobota), Mrzačka (Dolný Kubín), Žebrák (Beroun, Přibram);
  • Doma (Bratislava-Vidiek), Království (Děčín), Kúria (Zvolen), Nevoľné (Žiar nad Hronom), Palota (Humenné), Panské Pole (Rychnov nad Kněžnou), Přepychy (Rychnov nad Kněžnou)
  • Kasárna (Znojmo), Posádka (Trnava), Povel (Olomouc), Spáleniště (Chrudim, Rychnov nad Kněžnou), Stan (Chrudim, Tachov), Strelnice (Rimavská Sobota), Šípy (Rakovník), Ústup (Blansko), Valy (Česká Lípa, Cheb, Pardubice);
  • Hrob (Teplice), Hroby (Tábor), Jáma (Prachatice), Mory (Louny), Hrdlořezy (Jindřichův Hradec, Mladá Boleslav, Praha), Jedovary (České Budějovice), Pohřebačka (Pardubice);
  • Kaloša (Rimavská Sobota), Kaly (Žďár nad Sázavou), Kladina (Pardubice), Klinec (Praha-západ), Knihy (Plzeň-jih), Komín (Brno-město), Koryto (Prachatice), Koš (Prievidza), Krčma (Chomutov, Žďár nad Sázavou), Krčmy (Benešov), Kruh (Česká Lípa, Semily), Křída (Tábor), Kúsky (Žďár nad Sázavou), Kúty (Prievidza, Senica), Látky (Lučenec), Loděnice (Beroun, Opava, Pardubice, Rakovník, Znojmo), Motyčky (Banská Bystrica), Opálka (Klatovy), Palivo (Příbram), Pec (Domažlice), Pekařka (Liberec), Piesok (Bratislava-vidiek), Písek (Frýdek-Místek, Hradec Králové, Plzeň-sever), Píla (Bratislava-vidiek, Karlovy Vary, Lučenec, Žiar nad Hronom), Prádlo (Plzeň-jih), Trávnica (Nové Zámky), Vápno (Liberec, Pardubice), Vidly (Bruntál).

 

Prečítajte si tiež články o ďalších zaujímavých knihách:

Anton Srholec: Ako čerstvý chlieb

Rovnako iný ako ja: Recenzia rovnomennej knihy

Dale Evans Rogersová: Netušený anjel

Taký bol Vysockij

Toto som o kráľovskej Británii skutočne nevedel(a)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?


Už ste čítali?