Historický kalendár - október 2016

Autor: Agáta Krupová | 23.10.2016 o 1:00 | Karma článku: 5,91 | Prečítané:  539x

Výber niekoľkých slovenských a svetových osobností, udalostí a dní, aj cez vlastné videnie, vlastnú optiku.

3. október

V roku 1226 zomrel taliansky mních, zakladateľ františkánskeho rádu, mystik a svätec František z Assisi, vlastným menom Giovanni Batista Bernadone. Narodil sa pravdepodobne v roku 1181 v meste Assisi. Krátko po krste ho otec, ktorý sa v tom čase vrátil z obchodnej cesty po Francúzsku, začal nazývať "malý Francúz", teda Francesco, po našom František. František bol vzdelaný mladý muž užívajúci si života, keď v roku 1199 vypukla v jeho rodnom meste vojna medzi mešťanmi a šľachtou a o tri roky neskôr vojna medzi Assisi a Perugiou. František sa tiež zapojil do bojov a padol do zajatia, z ktorého ho vykúpil otec. Ešte raz sa pokúsil o bezstarostný život, aký viedol predtým a potom ešte raz vstúpil do ďalšej armády, do bojov za sicílske kráľovstvo. Avšak na ceste do Puglie mal niekoľko mystických snov, prehĺbila sa jeho duchovná kríza, ochorel a vrátil sa do Assisi. Tu začal jeho proces obrátenia.

František založil rehoľu františkánov, avšak nikdy neprijal kňazské svätenie - necítil sa toho hoden. No spôsob jeho života a láska k ľuďom a prírode boli tak silné, že všetkých a všetko živé a podporujúce život volal svojimi bratmi a sestrami. Zvlášť v dnešnej dobe si mnohí uvedomujú Františkov silný odkaz každému človeku. Jeho meno prijal aj súčasný Svätý Otec František, ktorý sa okrem iného veľmi zasadzuje o riešenie otázok ekológie. Pápežova encyklika Laudato si (Buď pochválený) z roku 2015 nesie názov slov, ktoré vyslovil sv. František Assiský vo svojom Chválospeve stvorenia - poznáme ho aj ako Pieseň brata Slnka. (Encyklikou rezonuje otázka, aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás.)

   Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane, tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie, len tebe patria, Najvyšší; a nijaký človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.
   Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom, najmä s pánom bratom Slnkom, ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo. A on je krásny a žiari veľkým jasom; o tebe, Najvyšší, je [nám] znamením. Buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy; na nebi si ich utvoril jasné, vzácne a krásne.
   Buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor, za vzduch i mračná, za jasnú oblohu i každé počasie, čím dávaš svojim tvorom obživu.
   Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu, ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá.
   Buď pochválený môj Pane, za brata Oheň, ktorým osvetľuješ noc. Aj on je krásny, veselý i silný a mocný.
   Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu matku Zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s farebnými kvetmi i trávu.“
   Buď pochválený, môj Pane, za tých, čo odpúšťajú pre tvoju lásku a znášajú slabosť a trápenie. Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú, lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.
   Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť, ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť. Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch; blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli, lebo druhá smrť im neublíži.
   Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu, ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!

Svätý František veľmi miloval Boha i všetko živé a neživé stvorenie. A tak je len samozrejmé, že si ho  za svojho patróna vyvolili ochrancovia prírody, zvierat a vtákov, i životného prostredia, ktorí majú svoj deň každoročne 4. októbra na sviatok sv. Františka. Sv. František je tiež patrónom Talianska.

 

9. október

V roku 1201 sa narodil francúzsky teológ Robert de Sorbonne, zakladateľ slávnej parížskej univerzity, ktorá nesie jeho meno.

Názov univerzity je známy mnohým, menej však je tých, ktorí vedia niečo o jej zakladateľovi. Róbert de Sorbonne pochádzal z vidieckej rodiny. Doktorom teológie, ktorú študoval v Reims a v Paríži, sa stal v

roku 1250. Bol veľmi dobrý kazateľ, a tak upútal pozornosť kráľa Ľudovíta IX., ktorý ho najprv menoval svojím kaplánom, potom spovedníkom. Keďže nemal zámožné korene, na vlastnej koži sám skúsil, aké sú najväčšie prekážky pre žiakov z chudobných rodín, ktorí chceli získať vzdelanie. Preto založil spoločnosť duchovných, ktorí by šestnástim študentom teológie poskytovali výučbu zadarmo. Odozvu svojich snáh našiel nielen v radoch vysokých duchovných, ale aj kráľovnej Blanky Kastílskej, ktorá mu venovala jeden dom a priľahlé stajne, aby mal priestory na vyučovanie pre svojich chudobných žiakov. Táto dotácia kráľovnej je najstaršou písomnou správou, ktorá ktorá sa Sorbonne týka. Fakulta nazvaná College de Sorbonne bola založená v roku 1253. Práve táto fakulta sa neskôr stala najslávnejšou fakultou Parížskej univerzity a je ňou dodnes. Už v tom čase okrem chudobných študentov mali sem prístup aj bohatí študenti, ktorí ale fakulte platili čiastku zodpovedajúcu výške štipendia chudobných študentov a tiež študenti, ktorí nepochádzali z Francúzska.

Aj príklad Sorbonne potvrdzuje, že dobré a trvalé veci pochádzajú z dobrých, úprimných skutkov. Sorbonne, ktorú založil Róbert de Sorbonne pre chudobných študentov, sa postupne stala jednou z najprestížnejších a najpopulárnejších európskych univerzít, kam na štipendijné pobyty chodili a chodia študenti z celej Európy. Ako učiteľ tu pôsobil napríklad Tomáš Akvinský, zo študentov Sorbonne spomeniem aspoň českého kráľa Karola IV., Françoisa Villona, Erasma Rotterdamského, Honoré de Balzaca, Edvarda Beneša, Marínu Cvetajevovú, zo slovenských osobností Milana Kňažka.

 

Svetový deň pošty. V ten deň v roku 1874 podpísali v Berne predstavitelia 22 poštových správ sveta Dohovor o obecnej jednote poštárskej. Tak vznikla Všeobecná poštová únia (General Postal Union), premenovaná v roku 1878 na kongrese v Paríži na Svetovú poštovú úniu (Universal Postal Union). Slovensko ako samostatný suverénny štát sa stalo jej členom krátko po proklamovaní samostatnosti už 19. marca 1993. Tento deň sa využíva aj na vydanie nových či pamätných známok. Využíva sa aj na osobitné akcie, akými sú napríklad deň otvorených dverí na poštovom úrade, v strediskách triedenia listov, poštových múzeách.

Pochádzam z poštárskej rodiny a aj som od narodenia až po dospelosť pri pošte bývala. Naše dvory, teda náš a poštový, boli postavené do vinkľa (v tvare L), zrkadlovo k sebe obrátené vnútornými dvorami a od seba oddelené iba riedkym pletivom. Na našom dvore som preto nikdy nemala pocit ozajstného súkromia. Navzájom sme si videli "až do žalúdka". Keď som išla na poštu za dedkom alebo mamou súkromne, nevchádzala som ako ostatní vstupom z chodníka, ale klopala som na dvere z vnútorného dvora. Vždy ma ovanula silná vôňa. Dnes už tak poštové úrady výrazne nevoňajú ako v minulosti. Všade bolo cítiť silný pach tlačených novín a časopisov, ktoré poštári vo svojich brašniach roznášali predplatiteľom, pomiešaný s pachom farby na pečiatky, lepidlom vo veľkých "piksľoch", ktorý naberali širokými plochými štetcami, keď lepili POZOR SKLO a iné nálepky na balíky, a ktovie čím ešte. V budove našej pošty boli aj spojári. Vždy sa odtiaľ vonku šírilo klepanie a pipanie - jednoducho nepretržité hlasité "pradenie" telefónnej ústredne. Jeden ujo tam z rôznych farebných drôtikov vyrábal krásne miniatúrne korbáčiky v tvare veľkých pracháčov na koberce. Cez obedňajšiu prestávku zvykol sedieť na schodíkoch pri vstupe do ústredne a občas mi ako malému dievčatku zakýval a spýtal sa ma, či chcem korbáčik. Vždy som prikývla, že hej a on mi ho cez pletivové oko podal. Krátko na to sa v jeho živote niečo zlé udialo a on už prah tej ústredne nikdy neprekročil.

 

13. október

V roku 1921 sa narodil francúzsky herec a šansoniér Yves Montand.

Yves Montand bol vlastne Talian. Krátko po jeho narodení sa však jeho rodičia kvôli Mussoliniho režimu vysťahovali do Francúzska, do Marseille, kde Yves Montand začal spievať v marseillskom kabarete. V roku 1944 vstúpila do jeho života Edith Piaf, ktorá ho ako speváka objavila, podporovala, učila ho, radila mu a dva roky bola aj jeho milenkou. Potom sa ich cesty rozišli. Yves napokon okrem speváckej kariéry úspešne rozbehol aj kariéru filmového herca a oženil sa s herečkou Simone Signoretovou. Ako atraktívny muž s podmanivou farbou hlasu nemal problém o množstvo ctiteliek a okrem manželky i o vzťahy s inými ženami, medzi ktorými nechýbala ani Marilyn Monroe.

Francúzsky šansón patrí k mojím najobľúbenejším zo sveta hudby. Pri počúvaní šansónových piesní - kedy ako - možno snívať, plakať i smiať sa. A ja snívam, že sa dostanem do Paríža a budem sa prechádzať jeho uličkami, ktorými ešte stále znejú šansónové harmoniky.

 

Deň 13. október 2016 je aj dňom nedožitých 90. narodenín slovenského filmového režiséra, herca, tanečníka a choreografa Martina Ťapáka. Zomrel vo veku 88 rokov a je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.

Martin Ťapák študoval choreografiu na VŠMU v Bratislave. Počas svojho života pôsobil ako herec a asistent réžie činohry SND, choreograf a režisér SĽUK-u v Bratislave a Laterny magiky v Prahe, od roku 1961 ako režisér Slovenského filmu v Bratislave. Bol nositeľom dvoch titulov - zaslúžilého umelca (1969) a národného umelca (1988). Dnes by sme si ťažko vedeli predstaviť slovenskú kinematografiu bez filmov Živý bič, Pacho hybský zbojník, rozprávok Plavčík a Vratko i Popolvár najväčší na svete, televízneho filmu Sváko Ragan či televíznej inscenácie Kubo s Jozefom Krónerom. Titulov, ktoré Martin Ťapák režíroval, bolo dvadsať, takmer to isté číslo bolo aj hereckých postáv, ktoré v ďalších slovenských filmoch stvárnil.

Z filmov, v ktorých Martin Ťapák hral, mám najradšej Rodnú zem a ktoré režíroval - Kuba. V prvom z nich si zahral úlohu Martina, na videu v úlohe mladoženícha. Napriek tomu, že film mal jasné ideologické zameranie, je aj po viac ako 60 rokoch od svojho vzniku stále svieži, poetický i temperamentný, plný krásneho slovenského folklóru.

 

24. október

Medzinárodný deň školských knižníc. Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

Spomenula som si na pána Jelena zo Strednej priemyselnej školy chemickej v Humennom v polovici 70-tych rokov. Viedol tam takzvané ZIS - základné informačné stredisko, no v podstate to bola školská knižnica. Ak sme hľadali nejaké konkrétne informácie, pán Jelen nám bol vždy naporúdzi s knihami na povinné aj oddychové čítanie, encyklopédiami, mapami a čo ja viem čím ešte. Ale najmä svojím srdcom. Naoko trochu strohý a neprístupný, ale inak oduševnený, zapálený pedagóg, ktorý mal po roku 1968 zakázané učiť. Každú knihu s láskou pohladil a do rúk nám odovzdával ako najväčšiu cennosť. Nikdy žiaden iný knihovník mi o každej podanej knihe neposkytol toľko informácií ako on; stihol ich neúrekom počas každej výpožičky a vrátenia kníh. Lebo či ste chceli alebo nechceli, mali času alebo sa ponáhľali,  o knihe, ktorú nám vkladal do rúk, povedal vždy niečo pekné alebo zaujímavé. Keď sme prišli knihy vrátiť, opýtal sa nás, či sa nám páčila alebo nie a prečo. Ak niekto náhodou trošičku natrhol obal, už mal problém, ako ju do knižnice späť vráti, lebo vedel, že vyčítavému pohľadu a karhavým slovám pána Jelena neunikne. Bárs by každý školský knihovník bol taký, akým bol svojho času v Humennom pán Jelen, ktorý svoju lásku ku knihám ďalej odovzdával aj nám, študentom.

 

Prečítajte si tiež

Historický kalendár – september 2016

Historický kalendár – august 2016

Historický kalendár – júl 2016

Historický kalendár – jún 2016

Historický kalendár – máj 2016

Historický kalendár – apríl 2016

Historický kalendár – marec 2016

Historický kalendár – február 2016

Historický kalendár – január 2016

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?


Už ste čítali?