Netreba vždy veľa

Autor: Agáta Krupová | 23.1.2013 o 16:25 | Karma článku: 15,56 | Prečítané:  377x

Rozprávali sme o snehu, o detstve a mne sa zrazu zachcelo bielej kávy. A vianočky. Pritom som ju v detstve neznášala. Tú bielu kávu. Babka mala stále na prípecku pripravený hrniec s uvarenou meltou. Mama mi z nej občas k raňajkám naliala do hrnčeka. Namiesto milovaného kakaa. A primiešala mlieko. Pridala aj lyžičku cukru. Tú trpko-sladkú chuť si pamätám veľmi dobre. Aj vôňu.

 

Dala som si do pohára 2 in 1 a pridala cukor. Nech je ako má byť. Tá imitácia bielej kávy. Od raňajok zostal v hriankovači kúsok čierneho obschnutého chleba. Natrela som ho maslom. Mal ďaleko od vianočky. No a čo?

Chutilo mi. Suchý chlieb mi pripomenul internátne časy. Vždy sme boli hladní - chalani aj baby. Tety kuchárky na najhladnejšie krky mysleli. Kasárenským svinkám zhrabovali nedojedky z tanierov, no chlebíkové polkrajce a kromky, sviatočne aj zvyšné pečivo od raňajok, čakali každý večer vo veľkom koši iba na nás. Nie odpadkovom, cha-cha. Predbiehali sme sa, kto viac z tých suchárov uchmatne. Na izbe sme si k nim zaliali čaj. Chutilo. A ako!

Hm, vtedy stačilo aj málo, aby bol človek šťastný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

EKONOMIKA

Daniari pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Firma buduje tunel za 410 miliónov eur.

ŠPORT

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Pár hodín po maturite

Podmaníková vraj favoritku rozplakala.


Už ste čítali?