reklama

Historický kalendár - august 2016

Výber niekoľkých slovenských a svetových osobností, udalostí a dní, aj cez vlastné videnie, vlastnú optiku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

2. august

V roku 1921 zomrel slávny taliansky operný spevák Enrico Caruso. Bol prvým veľkým tenorom, ktorého nahrali na platne a ktorý zapĺňal koncertné sály po celej Európe a USA. V priebehu svojej kariéry natočil viac ako 260 nahrávok a predajom gramofónových platní zarobil milióny dolárov. Bol prvým tenorom v Metropolitan Opere v New Yorku, kde spieval 17 rokov, spieval aj v milánskej La Scale či londýnskej Covent Garden.

Caruso sa narodil v Neapole 25. februára 1873 a tu začal aj svoju spevácku kariéru v roku 1894. Píše sa, že jeho spevácka technika a štýl boli jedinečnou kombináciou najlepších aspektov elegantného, technicky vybrúseného tenoru 19. storočia s emocionálne nabitým podaním a vzrušujúcim vtieravým zafarbením hlasu, ktorý požadovali skladatelia verizmu na začiatku 20. storočia. Carusov hlas v jeho najlepších rokoch siahal až k vysokému (dvojčiarkovanému) C, aj keď ho nikdy nezaspieval ľahko. Hovorilo sa o ňom tiež, že ak pri správnej frekvencii zaspieval naplno, roztrieštil krištáľový pohár.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj otec Carusov spev miloval. Preto som už ako dievča prečítala knihu o jeho živote, no dnes si z nej nepamätám nič. Ostali vo mne iba spomienky na rozžiarenú tvár otca, keď o Carusovi rozprával, keď sa jeho spevom nadchýnal podobne, ako aj pri Marii Callasovej.

10. august

Záhaľčivý deň alebo Deň leňošenia je určený na pokojné ničnerobenie. Je to určitý spôsob trávenia voľného času, hoci normálne človek leňošiť dlho nevydrží. Psychika bez podnetov a činnosti začne po čase protestovať, nudu nahradí otrávenosť, až nakoniec človeku vznikne potreba niečo urobiť. Preto treba leňošenie striedať s aktivitou a naopak. Práve teraz v lete je na to ten správny prázdninový, dovolenkový čas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale pozor! Nech si dávajú pozor všetci tí, ktorí by s lenivosťou preháňali nad rámec 10. augusta! Podľa svetovej zdravotníckej organizácie na následky telesnej lenivosti zomrie ročne vo svete okolo troch miliónov ľudí, no tento odhad je vraj značne podcenený. Rizikami telesnej lenivosti je totiž zvýšený výskyt srdcových chorôb, rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka a cukrovky druhého typu, ktorá vzniká pre zlý životný štýl po štyridsiatom roku života.

Maximálna lenivosť: Mať diaľkové ovládanie na diaľkové ovládanie. (www.rehot.sk/vtip/2690)

Jeden deň lenivosti si však dopriať môžeme a ak by ste ho chceli osláviť ako sa patrí, na receptoch pozri.sk som našla Rýchly koláč pre lenivých. Ak oslavujete až tak, že ste leniví čo i len kliknúť sa hypertextový odkaz, tak vedzte, že netreba nič iné, iba zmiešať dva hrnčeky polohrubej múky, hrnček práškového cukru a hrnček vlažného mlieka, v tom rozmiešať jedno vajce, pridať ešte po jednom balení Zlatého klasu, vanilkového cukru a prášku do pečiva a nezabudnúť ani na jedno deco oleja. Všetko pekne dohromady premiešané vyliať na vymastený a múkou vysypaný plech a keďže je leto, navrch poukladať nejaké čerstvé ovocie. Nezabudnite dať do rúry a upiecť. Len, prosím vás, nezaháľajte až tak, že zaspíte, lebo koláč zhorí. A to by bola škoda; chýbala by sviatočná maškrta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

12. august

V roku 1851 Isaac Merritt Singer si dal patentovať šijací stroj. Zakladateľ spoločnosti Singer Sewing Machine Company bol americký vynálezca a herec, ktorý sa zaslúžil o výrazný pokrok v dizajne šijacích strojov. Ako muž bol typom Dona Juana, dokonca bigamista. Do roku 1860 splodil a uznal za svoje 18 detí (16 z nich prežilo) so štyrmi ženami v paralelných vzťahoch.

Issac Merritt Singer sa narodil 26. októbra 1811 v Pittstowne (USA) v rodine nemeckého emigranta zo Saska. Ako učeň začínal pracovať v otcovej opravárni, aby vzápätí domov opustil a pridružil sa k potulnej skupine hercov ako jeden z nich. Postupne striedal zamestnania, miesta pobytu, krajiny a priberal "manželky". Svoj prvý patent na stroj na vŕtanie skál získal v roku 1839. Priniesol mu veľký finančný úspech, vďaka ktorému sa rozhodol vrátiť ku kariére herca; vytvoril hereckú spoločnosť Merritt Players. V roku 1846 si zriadil dielňu na spracovanie dreva a o tri roky neskôr si dal patentovať stroj na rezanie dreva a železa. V roku 1850 sa presťahoval do Bostonu, kde vytvoril prototyp šijacieho stroja, jedného z prvých skutočne praktických šijacích strojov, na ktorý získal patent 12. augusta 1851 (165. výročie).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Šijacie stroje vo výklade jedného z obchodov s odevami AllSaints v Brightone
Šijacie stroje vo výklade jedného z obchodov s odevami AllSaints v Brightone (zdroj: Agáta Krupová)

Firma I. M. Singer & Co zaoberajúca sa výrobou šijacích strojov vznikla v roku 1856; v tomto roku predali z nich 2564 kusov a v roku 1860 to už bolo 13 000 kusov. Postupne sa stroje začali vyvážať aj do Európy - najprv sa predávali profesionálnym krajčírom, potom aj do domácností. Neďaleko Glasgowa založil novú továreň a pobočky spoločnosti vznikli aj v Paríži a v Rio de Janeiro. Issac M. Singer zomrel 23. júla 1875 v Paigntone (UK), pochovaný je v Torquay. Zanechal po sebe 14 miliónov dolárov a dve posledné vôle - jednu pre legitímnu "pani Singerovú" (Mary Ann) a druhú pre Isabellu, ktorá bola uznávaná ako legálna vdova.

Keď som bola mladá, veľmi som obdivovala kamarátky, ktoré si vedeli na šijacom stroji niečo "sfircovať", lebo ja som to nevedela. Naša babka mali starý šijací stroj Bobbin, ktorý dostali ako svadobný dar a na ňom vždy niečo zošili, prešili, zúžili, zaplátali ... Vždy, keď som ich sledovala, divila som sa, ako rýchlo dokážu navliecť niť do ihly. A tak, keď som sa osamostatnila, povedala som si, že si kúpim šijací stroj a naučím sa šiť aj ja. K šijaciemu stroju som si sadla niekoľkokrát a zakaždým to stroskotalo už pri navliekaní nite do ihly. Šitie mi nebolo súdené. Ručne pozašívam, ak je nutná potreba a boli roky, keď som relaxovala pri ručnej výšivke. Ale k šijaciemu stroju som si cestu nenašla. A tak som ho po rokoch darovala svojej neteri.

16. august

Pred desiatimi rokmi zomrela Melánia Nemcová, slovenská etnografka, publicistka a choreografka.

Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj: http://www.plavnica.sk)

Rodáčka z Veľkého Šariša prišla na svet v deň vzniku I. ČSR 28. októbra 1918. Po skončení gymnaziálneho štúdia v Prešove pracovala najskôr ako učiteľka v Stropkove, Nesluši na Kysuciach, Hornom Vadičove a Plavnici, až s manželom zakotvila v Strážskom, kde Melánia Nemcová založila pri škole detský folklórny súbor, predchodcu súboru Strážčan. Tento sa stal tak populárnym, že účinkoval aj vo folklórnom filme Na zelenej lúke v réžii Ladislava Rychmana. V prešovskom PUĽS-e pohostinne urobila jednu choreografiu, ktorá zožala úspech, a tak ju tam v 50. rokoch 20. storočia angažovali.

Bola to citlivá žena a profesionálka na svojom mieste. Do sŕdc ľudí východného Slovenska sa zapísala ako veľká milovníčka slovenského, rusínskeho a ukrajinského folklóru, profesionálna choreografka, ktorá vdýchla tancu svojbytnú kultúru, ktorá dodnes nebola prekonaná. Jej meno je spojené hlavne s vtedajším Poddukelským ukrajinským ľudovým súborom, ktorému Melánia Nemcová odovzdala najkrajšie svoje roky ako choreografka, režisérka a umelecká vedúca. Nastúpila do súboru v roku 1957 a pod jej rukami ako choreografky každý rok ožívali nové premiéry súboru až do roku jej odchodu – 1972. Počas jej pôsobenia PUĽS zažil svoju najväčšiu slávu doma, v Európe a Amerike.


PhDr. Mária MAĽCOVSKÁ

Melánia Nemcová patrila k tým folkloristom, ktorí zanechali na (východnom) Slovensku výraznú stopu nielen cez svoje choreografie, ktorých bolo vyše 150. Zaznamenávala aj ľudové zvyky a dokumentovala ľudové kroje. Vďaka bohatej publikačnej činnosti sa k záujemcom o ľudovú kultúru tak dostali ňou zozbierané ľudové piesne z viacerých regiónov východného Slovenska.

21. august

V roku 1911 sa udiala najznámejšia krádež umeleckého diela v 20. storočí - obrazu Mona Lisa v parížskom Louvri.

Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj: Internet)

Ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma. Bolo tomu tak aj v parížskej obrazárni, keď sa zamestnancovi múzea - Talianovi Vincenzovi Peruggiovi - podarilo nenápadne vybrať z rámu a ukryť pod schodisko slávny obraz Leonarda da Vinciho. Nasledujúci deň, keď službukonajúci vrátnik si na chvíľu odskočil po vodu, vyniesol obraz z múzea von a ukryl u seba doma, v parížskom byte za kachľami. Polícia ho síce tak ako mnohých ďalších (medzi nimi bol aj Pablo Picasso), vypočúvala, aj jeho byť prezrela, ale iba veľmi povrchne, čo nakoniec bolo jej veľkou hanbou.

Vtip bol najmä v tom, že zo zamestnancov si toho nikto nevšimol. Ktovie po akom dlhom čase by boli krádež zistili, keby nebolo maliara Louisa Bérouda, ktorý si chodil robiť do Louvru skice. V ten deň mal zamierené priamo k Mone Lise. No zamestnanci mu na otázku, kde obraz je, odpovedali, že na fotografovaní pre marketingové účely. Keď sa však obraz nezjavil na svojom mieste ani popoludní, oslovil maliar riaditeľa múzea; až ten zalarmoval políciu. 

Obraz, o ktorom si dva roky mysleli, že už v Louvri nikdy neuvidia, sa nakoniec do Louvru vrátil. Zlodej chcel totiž obraz po čase predať. Veď načo by ho inak kradol? Múzeum malo naozaj šťastie, že Monu Lisu nekradol na objednávku profesionál pre fajnšmekrového zberateľa umeleckých diel.

31. august

V roku 1941 zomrela ruská poetka, prekladateľka a esejistka Marina Ivanovna Cvetajevova (Марина Ивановна Цветаева).

Narodila sa 8. októbra 1892 v Moskve, v rodine univerzitného profesora (neskôr zakladateľa Puškinovho múzea výtvarných umení) a pianistky poľsko-nemeckého pôvodu, ktorá bola žiačkou slávneho Rubinštejna. Marina teda vyrastala vo vysokokultúrnom prostredí a aj v blahobyte. Od desiatich rokov kvôli liečbe matkinej choroby cestovala s rodičmi po Európe, čo malo veľký vplyv na jej zdatnosť v cudzích jazykoch. V roku 1912 sa vydala za vojaka a novinára rusko-židovského pôvodu Sergeja Efrona, ktorý sa po vypuknutí Októbrovej revolúcie pridal ku bielogvardejcom. Po niekoľkých hrozných rokoch, keď jej od hladu zomrela aj jedna z dvoch dcér, v roku 1922 emigrovala Marina do Berlína za manželom. Vzápätí sa odsťahovala do Prahy a v roku 1925 po narodení syna do Paríža. Tu sa zapojila do bohatého kultúrneho života. Hoci bola vydatá, udržiavala ľúbostnú korešpondenciu s Borisom Pasternakom. Krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa Marina rozhodla vrátiť do Sovietskeho zväzu, kam už pred tým odišla jej dcéra i manžel. Po vykonštruovanom obvinení zo špionáže sa dcéra i manžel dostali do gulagu a Marina ich už nikdy nevidela. V roku 1941 bola s ďalšími obyvateľmi Moskvy evakuovaná do Tatárskej ASSR. Dva týždne po poprave svojho muža sa Marina obesila.

Marina Ivanovna Cvetajevova začínala ako symbolistická autorka, vynikala v exprosionistickej lyrickej skladbe, v ktorej uplatňovala formu spovede. Okrem milostnej poézie, je známa ako autorka psychologických skladieb, poézie vzdoru a samoty. Vyjadrovala sa aj k historickým udalostiam, napr. nemeckú okupáciu ČSR odmietla v cykle Verše Čechám. Bola predstaviteľkou akmeistického i futuristického prúdu. Často využívala aj ľudovú slovesnosť. (Wikipédia)

Mám rada poéziu, a tak som teraz vo svojej knižnici siahla po výbere ruskej ľúbostnej lyriky 19. a 20. storočia v preklade viacerých slovenských autorov, s autogramom jedného z nich - Juraja Andričíka.

Obrázok blogu
(zdroj: Agáta Krupová)

Nachádza sa tu aj ukážka z tvorby Mariny Cvetajevovej - Pokus o žiarlivosť v preklade Mariána Hevešiho.

Obrázok blogu

Celá báseň v ruskom origináli:

Попытка ревности

Как живется вам с другою,-
Проще ведь?- Удар весла!-
Линией береговою
Скоро ль память отошла

Обо мне, плавучем острове
о небу - не по водам)!
Души, души!- быть вам сестрами,
Не любовницами - вам!

Как живется вам с простою
Женщиною? Без божеств?
Государыню с престола
Свергши (с оного сошед),

Как живется вам - хлопочется -
Ежится? Встается - как ?
С пошлиной бессмертной пошлости
Как справляетесь, бедняк?

"Судорог да перебоев -
Хватит! Дом себе найму".
Как живется вам с любою -
Избранному моему!

Свойственнее и сьедобнее -
Снедь? Приестся - не пеняй...
Как живется вам с подобием -
Вам, поправшему Синай!

Как живется вам с чужою,
Здешнею? Ребром - люба?
Стыд Зевесовой вожжою
Не охлестывает лба?

Как живется вам - здоровится -
Можется? Поется - как?
С язвою бессмертной совести
Как справляетесь, бедняк?

Как живется вам с товаром
Рыночным? Оброк - крутой?
После мраморов Каррары
Как живется вам с трухой

Гипсовой? (Из глыбы высечен
Бог - и начисто разбит!)
Как живется вам с сто-тысячной -
Вам, познавшему Лилит!

Рыночною новизною
Сыты ли? К волшбам остыв,
Как живется вам с земною
Женщиною, без шестых

Чувств?..
Ну, за голову: счастливы?
Нет? В провале без глубин -
Как живется, милый? Тяжче ли,
Так же ли, как мне с другим?

Prečítajte si tiež

Historický kalendár – júl 2016

Historický kalendár – jún 2016

Historický kalendár – máj 2016

Historický kalendár – apríl 2016

Historický kalendár – marec 2016

Historický kalendár – február 2016

Historický kalendár – január 2016

Agáta Krupová

Agáta Krupová

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  94x

Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoHanušovce nad Topľou a okolieLondýn, Veľká BritániaMestá a miesta Veľkej BritánieKnihyFilm a televíziaDivadloReceptyJazyk, nárečie, slangZvyky, tradície, obradyHistorický kalendárDetiSpomienkyAj taký je životZamysleniaNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu