O deťoch a detskej reči v šarišskom nárečí

Autor: Agáta Krupová | 1.6.2016 o 0:15 | (upravené 3.6.2016 o 11:25) Karma článku: 10,79 | Prečítané:  3727x

Spisovnú slovenčinu používame dnes v domácom prostredí oveľa viac ako napríklad pred polstoročím, napriek tomu sú slovenské nárečia ešte stále živé. Postupne sa ale z nich pomaly, no isto, vytrácajú mnohé svojrázne írečité výrazy.

Týka sa to aj - alebo predovšetkým? - reči maličkých detí a reči dospelých k maličkým deťom, ktoré majú svoje osobitosti. Všímam si, že aj keď sa dospelí  medzi sebou rozprávajú v dialekte, k malému dieťaťu sa už spravidla automaticky prihovárajú spisovne alebo sa o to zjavne snažia.

Keďže som podstatnú časť  svojho života prežila na Šariši, mojou skutočne rodnou rečou je šarišské nárečie. Do troch rokov, pokiaľ som nešla do materskej škôlky, sa so mnou moji rodičia, starí rodičia, príbuzní a rodinní priatelia rozprávali takmer výlučne po šarišsky. Preto keď som začínala písať tento článok, vôbec som nepredpokladala ťažkosti, na ktoré som takmer vzápätí narazila. Zistila som, že moja pamäť zlyháva. Dcéra je už dávno dospelá a vnuci veľkí.  No aj keď boli malí, nekomunikovala som s nimi v nárečí. Teda s dcérou občas, keď sme boli pri starkých, ale nepoužívala som príliš írečité slová. Avšak pre mojich vnukov, ktorí sa narodili a žijú v zahraničí, je naše nárečie dokonca ďalším cudzím jazykom, ktorému veľmi nerozumejú. A už absolútne som sa pri komunikácii s akýmikoľvek deťmi ňemažľila

Mažľeňe v našom nárečí neznamená príliš zhovievavé výchovné zaobchádzanie s dieťaťom, keď mu všetko prepáčime, keď ho rozmaznávame, ale zámerný špecifický spôsob ústnej komunikácie s dieťaťom, keď slová zámerne vyslovujeme nielen maznavým spôsobom, ale najmä nečistou rečou, ktorá sa snaží o čo najautentickejšie kopírovanie nečistej a nesprávnej výslovnosti toho, čo dieťa rozpráva.  

Ak počujem niekoho hovoriť šarišsky, všetko rozumiem, zvyčajne aj veľmi írečité slová, lebo sme mali príbuzných v rôznych častiach Šariša, a čo iná dedina, zvyknú byť iné koncovky alebo iná výslovnosť, iný akcent, občas aj úplne iné označenie tej istej veci, hoci sme stále na Šariši. No problém nastal, keď som začala spisovať slovník detskej reči, detských pomenovaní predmetov a označení činností. Hneď som si spomenula na niekoľko, ale ďalej už len veľké okno. Tak som vyzvala na pomoc moje kamarátky Anku a Danku a sestru Evku, aby lovili v pamäti a pomohli mi doplniť moju chabú zbierku  šarišských detských riekaniek.

 

Šariske rečňovanki

Vzbudzovanie chlapčenského sebavedomia

Malého chlapčeka  si dospelý posadí na kolená tvárou k sebe, chytí do svojich rúk jeho rúčky a pohupujúc nohami hore a dole v rytme rečňovanky hovorí:

Hopi, hop, - hopi, hop, - jak virośňeš budzeš chlop!

 

Bavenie, rozosmievanie dieťaťa

Dospelý berie do rúk detskú rúčku a preberá jeho pršteky po jednom od malíčka až k palcu a hovorí:

Hraśčok, bobaśčok, ľenčička, pšeňička,

a ten stari kohucisko jak viľecel na śmecisko,

ta zaśpival : Kikirikikííííííí!!!!

Pri zakikiríkaní vyzdvihne rúčku dieťaťa vyššie, nad jeho hlavičku a dieťa sa pri tom zvyčajne poriadne rozosmeje.

 

Kolísanie na rukách

Dospelý berie dieťa do náruče, nahne sa s ním trochu dopredu  a kolísajúc ho voľne nad zemou  mu spieva:

Hoooo-mba, ľiiiii-iśu, za ba-bo-vu chiii-ižu,

tam do-lu, pod ho-ru, pod dze-do-vu sto-do-lu.

 

Kolísanie na drevenom koníkovi

Hijo heta na koňičku do Prešova po pšeňičku.

Hijo heta, hijo het, do Prešova pujdzem hňet.

 

Masírovanie chrbátika

Alebo pri jemnom ťapkaní dieťaťa po chrbátiku a pohupávaní s ním:

Idu sarni do poľa, natarhaju kukoľa,

- a ty za ňima!

Počas vyslovovania poslednej časti rečňovanky ruky dospelého s držaným dieťaťom vyštartujú dopredu akoby chceli utekať za srnkami. Deti tieto prudké pohyby zvyčajne rozosmejú.

 

Ak dieťa trucovito plače a zlostí

Dospelí sú vtedy k dieťaťu tiež protivní a štýlom „kiš-kiš- hanba“ sa mu takisto plačlivým hlasom vysmievajú:

Neplač, Hančo (Janču), neplač, kupime ci plakač.

Kec naplačeš pulni, kupime ci druhi.

 

Počas kŕmenia dieťaťa

Najmä ak dieťa odmieta jesť, zvyčajne sústreďujú jeho pozornosť na rečňovanku:

Tapču, ruči, tapču, mama dala, papču ....

Neviem si však spomenúť na pokračovanie tejto rečňovanky, ani moje pomocníčky. Ak viete, napíšte v diskusii, prosím.

Doplnené 3.6.2016

Na Facebook jedna kamarátka napísala:

Tapcu rucky tapcu, dala mama papcu,

dala dala, esti dá, bo Martinka rada ma.

A ja som si v tom momente spomenula na verziu, ktorú hovorili mojej najmladšej sestre:

" Tapču, ruči, tapču, mama dala, papču,

eśči ma, eśči da, bo Katiku rada ma."

Vie niekto ďalší variant?

 

Ku tancu

Dieťa, ktoré začína chodiť, chytíme za obe rúčky a pohupávajúc sa točíme sa s ním do kruhu

Tiňu, riňu, zabil gazda śviňu

a gazdiňa ceľe,

pujdzeme mi na veśeľe.

 

Šarišská detská lexika

Ba´, bakani – škaredý alebo špinavý

Bavkac śe – baviť sa, hrať sa

Bebak – strašidlo. Všetky deti sa ho báli. Vymyslenej príšery, ktorou strašili neposlušné deti.

Bobo, bobko  – cukrík

Bośa – bozk. Daj mi bośu. (Pobozkaj ma.)

Bracik, bracišek – braček

Bubac – bolieť. Buba? Buba? (Bolí? Bolí?)

Čačane – zdobené

Čeče – pekná vecička. Och, ta to krasne čeče.

Čolko, čoločko, čolečko - čielko

Drancir – dieťa, ktoré všetko trhá, ničí, čo sa mu dostane do rúk. Ti śi taki mali drancir.

Dupka – zadoček

Gambočki – ústočká

Hačac alebo hopac – sedieť.  Poc ku mňe a tu sebe šumňe hačaj (hopaj), muj zlati bobečku. (Poď a sadni si ku mne, zlato moje.)

Hajti – von, preč. Poc, idzeme hajti (napríklad vonku na prechádzku).

Hombac – kolísať

Chodac – chodiť

Chribecik – chrbátik

Ľenčička - šošovička

Ľuľkaj – lež

Papa, papča – jedlo, jedivo

Piľa – lopta. Neviem prečo, ale toto slovo som z duše neznášala. Radšej som ju volala lobda alebo labda.

Popka, popečka, ale aj ľaľka – bábika. Ta to šumna jak tota popečka. (Pekná ako bábika.)

Tapčac – tlieskať

Tapču-tapču – ťapi-ťapi

Tiňac - tancovať

Ťuťka alebo cipka – sliepka.

 

 

Ďalšie články s tematikou nárečia alebo detí

O slovenčine a nárečí, aj veselo

Podarené reči našich detí

Podarené reči našich detí II. – Smutný Prešov

Učiteľské pokarhanie, domáci výprask

Prázdniny pred polstoročím

Magic cream

Baba Jaga?

Aké môže byť TV vysielanie pre deti

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?