reklama

Historický kalendár - február 2016

Výber niekoľkých slovenských a svetových osobností, udalostí a dní, aj cez vlastné videnie, vlastnú optiku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

2. február

V roku 1901 sa konal pohreb britskej kráľovnej Viktórie (115. výročie).

Kráľovná Viktória, ktorá zomrela 22. januára 1901, zanechala tak výraznú stopu v dejinách Veľkej Británie, že dodnes sa obdobie jej vládnutia (63 rokov, 7 mesiacov a 2 dni) nazýva viktoriánskou dobou. Táto doba bola typická tiež svojím umením, architektúrou a literatúrou. Ako monarcha podporovala kráľovná Viktória hospodársky rozvoj a spoločenské reformy, ktoré z Anglicka urobili modernú priemyselnú svetovú mocnosť. V krajine bola Viktória veľmi obľúbená, požívala veľkú úctu. Po vydaji za svoju vytúženú lásku princa Alberta porodila štyroch synov a päť dcér a mala 42 vnúčat. Vďaka tomu si vyslúžila prezývku Stará matka Európy (The Grandmother of Europe); jej potomkovia sa prakticky nachádzali po všetkých európskych panovníckych domoch (Nórsko, Švédsko, Dánsko, Španielsko).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Kráľovná Viktória na tróne! (Queen Victoria on The Throne!). Detská maľba na jednom z kamenných múrov londýnskej štvrte Harrow Wealdstone
Kráľovná Viktória na tróne! (Queen Victoria on The Throne!). Detská maľba na jednom z kamenných múrov londýnskej štvrte Harrow Wealdstone (zdroj: Agáta Krupová)

V roku 1897 spísala kráľovná Viktória inštrukcie pre svoj pohreb, v ktorých určila, že bude vojenský, hoden dcéry vojaka a hlavného armádneho veliteľa. Čiernu farbu žiadala nahradiť bielou. Z tohto dôvodu, keď 25. januára 1901 vkladali jej telo do truhly, bola zosnulá kráľovná oblečená v bielych šatách so svojím svadobným závojom na hlave. Na jej želanie lekár a garderobier vložili do truhly rad upomienkových drobností rozvetvenej rodiny, priateľov, služobníctva. Okrem toho z jednej strany truhly položili jeden zo županov jej dávno zosnulého manžela a sadrový odliatok jeho ruky, z druhej strany prameň vlasov Johna Browna a jeho fotku - oboje prekryli kyticou kvetov, ktoré ich dômyselne ukrývali pred zrakmi rodinných príslušníkov. Pýtate sa, kto bol John Brown? Bol správcom jej škótskeho sídla Balmoral. Doposiaľ nie je jasné, či ich vzťah bol rýdzo priateľský alebo milenecký (táto možnosť sa zavrhuje najčastejšie) alebo bol jej druhým, utajeným manželom, čo môže nepriamo podporovať fakt, že jej na pravej ruke objavili snubný prsteň Brownovej matky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pohreb kráľovnej Viktórie sa konal v sobotu 2. februára 1901 v kaplnke sv. Juraja vo Windsorskom zámku. Tu bolo jej telo vystavené dva dni, potom pochované vedľa princa Alberta v Mauzóleu Frogmore vo Windsor Great Park. Zaznamenané je tiež, že vzápätí po pohrebe začalo snežiť. Na Slovensku začiatkom februára nič neobvyklé, ale na juhu Anglicka ešte donedávna málo typický jav. Aj nebesá ju prikryli belobou.

Svetový deň mokradí

S problematikou mokradí som sa prvýkrát nepriamo stretla ešte pred štvrťstoročím vďaka mojej vtedajšej múzejnej kolegyni, botaničke Elenke Dercovej, ktorá ich v niekedy v 1. polovici 90. rokov 20. storočia začala mapovať na území okresu Vranov nad Topľou. Mali sme k dispozícii len jedno terénne auto, a tak sme si často kombinovali výskumy po tých istých trasách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mokrade sú biotopy, ktorých existenciu podmieňuje prítomnosť vody (močiare, slatiny, rašeliniská, vody prírodné alebo umelé, trvalé alebo dočasné, stojaté aj tečúce. Ich úbytok alebo zbytočné využívanie má za následok zníženie počtu mnohých druhov vodných vtákov. Mokrade nie sú však len biotopy vodného vtáctva, ale sú veľmi významné aj pre iné druhy živočíchov, pre rastliny i človeka.

V 20. storočí civilizačné trendy v Európe i vo svete viedli nielen k premene, ale často aj k likvidácii mokradí. Bolo to preto, lebo lokality mokradí sa považovali za neprodukčné alebo ich chápali ako liaheň človeku škodlivých organizmov (komáre). Situácia sa stala natoľko kritickou, že vyprovokovala medzinárodnú spoluprácu na ochranu a rozumné využívanie mokradí. To sa uskutočnilo v roku 1971 (45. výročie) v iránskom meste Ramsar na základe Dohovoru o mokradiach, ktorý tam zmluvné strany podpísali. Týmto dohovorom sa členské krajiny zaviazali chrániť mokrade na svojom území, vypracovať a realizovať opatrenia vo vzťahu k existujúcim mokradiam. Prihlásenie vybraných mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu sa stalo osobitným záväzkom. Slovenská republika v rámci bývalej ČSFR pristúpila k Ramsarskému dohovoru v roku 1990. Na vypracovanie zoznamu mokradí Slovenska sa podujal Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny. Inventarizáciu mokradí Slovenska, na ktorej sa podieľali desiatky mapovateľov, koordinovalo Centrum mapovania mokradí v Prievidzi. Výsledkom ich práce na území Slovenska je evidencia 22 medzinárodne významných lokalít (z toho 11 sú zapísané ako ramsarské lokality), 72 národne významných, 467 regionálne významných a 1050 lokálne významných mokradí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak som už na začiatku spomenula okres Vranov nad Topľou, tak pre ilustráciu uvediem, že iba v tomto neveľkom regióne Slovenska sa na ploche 1 423 317 800 m2 nachádzajú dve lokality národne významných mokradí (Veľká Domaša a Petkovský potok) a 6 lokalít regionálne významných mokradí (Malá Domaša, Hliňanská jelšina, Zárez Stravného potoka, Žipovské mŕtve rameno, Kelčianska jelšina a Zamutovská jelšina).

4. február

Svetový deň boja proti rakovine. Tento deň, ktorý sa pripomína od roku 2002, vyhlásila Medzinárodná únia boja proti rakovine (Union for International Cancer Control). Prostredníctvom rôznych projektov a iniciatív zdôrazňuje prevenciu rakovinových ochorení a zdravý životný štýl už od detstva. Únia je mimovládna organizácia založená v roku 1933 vo Švajčiarsku, v Ženeve. V 155 krajinách sveta združuje vyše 800 rôznych subjektov (svetové organizácie, ministerstvá zdravotníctva, výskumné ústavy i skupiny pacientov). Na Slovensku v lanskom roku v rámci tohto dňa prebiehal už 5. ročník projektu "Nadácie Výskum rakoviny a Ústavu experimentálnej onkológie SAV" - Vedecké dielne v onkológii. V rámci neho sa zamerali na študentov gymnázií a počas štyroch týždňov hovorili s nimi o tom, ako sami môžu prispieť k riešeniu problémov rakoviny, nielen tým, že budú zodpovedne pristupovať k svojmu zdraviu, ale aj tým, že svoje vysokoškolské štúdium nasmerujú na prírodovedné odbory alebo medicínu. Tohto roku mottom Svetového dňa boja proti rakovine bol slogan "My môžeme, ja môžem" pre zdôraznenie, že dôležitú úlohu v boji proti rakovine má každý jednotlivec, každý kolektív.

Aj ja, tak ako mnoho iných, mám už osobnú skúsenosť s rakovinou. Keď mi ju diagnostikovali, bola som oslovená ľuďmi, ktorí týmto ochorením prešli tiež a prekvapená zistením, koľko je ich v mojom relatívne blízkom okolí veľa, žijú a tešia sa každému novému dňu. Toto poznanie a ich morálna podpora dodávali nádej a silu aj mne, aby som sa hneď na začiatku psychicky nevzdávala, ale naopak - s pomocou lekárov a ostatného zdravotného personálu okamžite začala s rakovinou skutočný boj. No nie každý mal to šťastie ako ja, že žijem a môžem teraz o tom písať. Počas uplynulého obdobia som bola tiež šokovaná správami o tých, ktorí neprežili. Niektorí z nich boli takí, ktorí zomreli iba niekoľko mesiacov po diagnostikovaní onkologického ochorenia. Medzi nimi aj moja rovesníčka Katka, s ktorou som sa spoznala v nemocničnej izbe. Ešte v júni minulého roku bola na dovolenke v Chorvátsku, ktorú jej zaplatili deti, že mala veľmi ťažký život a obetovala im všetko, tak sa chceli jej aspoň symbolicky trošku zavďačiť. Vtedy ešte vôbec netušili, že ich mama je chorá a o pol roka ich navždy opustí. V júli ju prvýkrát hospitalizovali. Deň pred Štedrým večerom som sa dozvedela, že Katka už netrpí, ale spí bezbolestným spánkom večného pokoja.

Nikto nevie, koľko životov zachránia tí, ktorí sa aktivizujú v boji proti rakovine. Ale každý zachránený život - čo by bol len jeden jediný - stojí za námahu.

8. február 

V roku 1931 sa narodil český spevák Milan Chladil (85. výročie). Zomrel vo veku 53 rokov 28. júna 1984.

Nikdy sa nestal takou hviezdou ako napríklad Karel Gott, napriek tomu bol stálicou českej populárnej hudby a so svojou partnerkou Yvettou Simonovou miláčikom mnohých fanúšikov. V roku 1964 získal 2. miesto v ankete popularity českých a slovenských spevákov Zlatý slávik.

Milan Chladil študoval spev na konzervatóriu v Brne i v Prahe, bral aj súkromné hodiny spevu u profesora Karenina. Pôsobil nielen ako spevák populárnej hudby, ale v pražskom Karlíne aj ako muzikálový a operetný spevák. Účinkoval s orchestrami Erika Knirscha, Zdeňka Bartáka, Karla Hálu, Karla Vlacha, Václava Hybša, Orchestrom Československej televízie, Tanečným orchestrom Československého rozhlasu, no mal aj vlastnú hudobnú skupinu.

Bol veľkým športovým fanúšikom (fandil pražskej Slávii), v Brne hral zasa prvú basketbalovú ligu. Okrem toho vlastnil zbierku plniacich pier. Ďalším jeho koníčkom bolo šitie. Jeho otec bol totiž krajčír a na otcovu žiadosť mladý Milan sa ešte pred rokom 1949 vyučil krajčírskemu remeslu. Klebetí sa, že dokonca vystupoval v oblekoch, ktoré si sám ušil.

Najviac si na Milana Chladila spomínam v súvislosti s piesňou My dva a čas, ktorú naspieval s kým iným ako s Yvettou Simonovou.

15. február

Deň osamelých 

"Deň osamelých je alternatívnym sviatkom ku Dňu zaľúbených. Je určený pre tých, ktorí sa ocitnú bez partnera a môžu sa hrdo postaviť a ukázať bez pocitu viny alebo nedostatočnosti, že byť „single“ je v poriadku."

Myslím, že názov dňa je v rozpore s uvádzanou charakteristikou, resp. charakteristika tohto dňa je v rozpore s jeho názvom. To znamená, že byť sám, byť bez partnera, cítiť sa bez komplexov voči tým, ktorí partnera majú, nie je to isté, ako byť osamelým. Lebo osamelým sa môže cítiť aj človek, ktorý partnera má. O rozdieli medzi samotou a osamelosťou uvažoval pred rokmi aj básnik Ján Smrek, keď napísal svoju Sonátu (uvádzam prvé štyri slohy):

Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj: Internet)

Samota to je pekné,
Osamelosť je strašná.
V samote hľadím v seba,
v samote nie som prázdna.

Len osamelosť mučí
bo vtedy prázdna som,
túžba mi v sluchách hučí
za dákym obrazom.

Za dákou predstavou len
túžim a neviem spať.
V krb hádžem tucet polien
a nemôžem sa zhriať.

Osamelosť je krutá,
keď nemáš nikoho.
Máš iba svoje putá
a trpíš od toho.

Poznám ľudí, ktorí žijú sami, a necítia sa byť osamelí. Sú otvorení svojmu okoliu - rodine, priateľom, neuzatvárajú sa pred svetom, ale sú spoločenskí. No poznám aj ľudí, ktorí nežijú sami, majú partnera, majú rodinu, napriek tomu sa cítia osamelí. Deti vyrástli, odišli z domu, partneri sa navzájom odcudzili. Deň osamelých by preto mal byť dňom všetkých tých, ktorí cítia v sebe prázdno po ľudskom teple a porozumení. Mali by sme sa teda viac pozerať otvorenými očami na všetkých vo svojom okolí; možno niekto vedľa nás fyzicky nie je sám, ale vo svojom vnútri sa cíti veľmi osamelý. Darujme mu úsmev, podajme ruku.

21. február

V roku 1916 sa narodila Marka Medvecká, slovenská operná speváčka (sopranistka) a vokálna pedagogička (100. výročie).

Obrázok blogu
(zdroj: Internet - Archív DÚ)

Jej rodným mestom bola Nová Baňa. Po gymnaziálnych časoch vo Zvolene (už tu vzbudila pozornosť svojím hlasom) strávila školský rok 1932-1933 na dievčenskom lýceu vo francúzskom Saint Germain en Laye. Štúdiu spevu sa začala venovať v rokoch 1935-1940 na Konzervatóriu v Prahe u prof. Doubravky Branbergerovej, hudobnú vedu a francúzštinu študovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v rokoch 1945-1950. Zároveň súkromne študovala spev u Anny Korínskej. No už predtým, v roku 1940, sa stala sólistkou opery SND v Bratislave a s krátkou prestávkou počas vojnových rokov tu pôsobila až do roku 1952. Prestávka sa týkala rokov 1944-1945, kedy sa Marka Medvecká zapojila do SNP a v Banskej Bystrici pôsobila ako členka povstaleckého Slovenského rozhlasu, ako ošetrovateľka Československého Červeného kríža,. V roku 1952 bola z politických dôvodov zo SND prepustená. No vzápätí sa stala učiteľkou na (Štátnom) Konzervatóriu v Bratislave, kde pôsobila až do roku 1974.

O Marke Medveckej sa píše, že bola úspešná interpretka najmä lyrických a mladodramatických postáv klasického i moderného repertoáru, popri sopránových zvládla i niektoré mezzosopránové úlohy. Vrodená muzikalita, kultivovaná hlasová kultúra a pohotovosť jej umožnili naštudovať repertoár rôznych štýlov, no najviac jej vyhovoval slovanský repertoár (postavy v Smetanových a Dvořákových operách, ale aj v operách Janáčka a Suchoňa). Jej hlas sa uplatnil aj v mezzosopránových úlohách opier Figarova svadba, Faust a Margaréta, Káťa Kabanová a mnohých iných. Hosťovala na operných scénach v Prahe, v Brne, Belehrade a vo Viedni. Ako koncertná speváčka propagovala i modernú piesňovú tvorbu našich autorov. Ako vokálna pedagogička vychádzala z talianskej školy. K jej žiakom patrili Edita Gruberová, Štefan Babjak, Arnold Judt a i. Pôsobila aj ako hlasová poradkyňa Lúčnice, Speváckeho zboru bratislavských učiteliek a vokálna pedagogička v opere Divadla JGT v Banskej Bystrici.

Priznám sa, o Marke Medveckej som teraz počula prvýkrát, čo však neplatí o niektorých jej žiakoch. Toto hovorí o najmä o kvalite jej pedagogickej činnosti.

27. február

V roku 1936 zomrel Ivan Petrovič Pavlov, ruský fyziológ, psychológ a lekár zaoberajúci sa štúdiom tráviacich procesov a s nimi spojených reflexov, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (80. výročie).

Životopisné údaje I. P. Pavlova boli v rôznych publikáciách interpretované rôznym spôsobom; po jeho smrti boli totiž upravované vtedajšou politickou mocou, lebo nebol pohodlnou osobou. V krátkosti spomeniem aspoň, že sa narodil v roku 1849 v ruskej Riazani v rodine pravoslávneho duchovného. Študoval na cirkevnej škole, neskôr prestúpil na teologický seminár, ale inšpirovaný niektorými myšlienkami I. M. Sečenova a Pisarova zanechal teológiu a svoj život zasvätil vede. Na petrohradskej univerzite na fakulte chémie a fyziky navštevoval kurzy prírodných vied. Už tu so svojím spolužiakom Afanasievom publikoval prvú prácu o pankreatických nervoch a bol ocenený Zlatou medailou. Lekársky titul obdržal v roku 1879 s vyznamenaním. V roku 1881 sa oženil; s manželkou Serafínou Karčevskou mali dvoch synov, ale starší im krátko po narodení zomrel. V roku 1884 odišiel na štúdium fyziológie krvného obehu do Nemecka. Po dvoch rokoch sa vrátil do Ruska, odmietol lekársku prax na vidieku a vrátil sa pracovať k profesorovi Botkinovi, u ktorého bol zamestnaný aj pred odchodom do Nemecka. So svojimi výskumami na psoch začínal tu a tu v nich potom aj pokračoval.

Spočiatku on a jeho rodina treli veľkú biedu. No on peniaze minul na výskum aj vtedy, keď mu kolegovia chceli pomôcť a raz mu osobne prispeli na honorár za prednášky; Pavlov nedal peniaze žene, ale kúpil ďalšie psy. Na pokusoch so psami sa mu podarilo rozpracovať teóriu o nepodmienených a podmienených reflexoch.

Pavlov zaviedol do štúdia pokusných zvierat a zložitých psychických javov objektívne fyziologické metódy a terminológiu. Dokázal vzájomnú podmienenosť a jednotu psychických a fyziologických javov.

Karel Pacner

Ivan Petrovič Pavlov svoje objavy zhrnul v zborníku Podmienené reflexy, vydanom v roku 1923. Jeho výskumy platia dodnes nielen pre fyziológiu, ale aj pre mnohé oblasti biológie, medicíny, psychológie, psychiatrie a pedagogiky, neskôr aj pre kybernetiku. Ako príklad môže poslúžiť využitie podmienených reflexov v liečbe alkoholizmu - alkoholikovi sa po požití, ovoňaní alebo dívaní na alkohol podá tabletka, ktorá do pol hodiny vyvolá zvracanie. Takto alkoholik užíva tieto tabletky niekoľko týždňov, až si túto spojitosť podmieni, čo znamená, že po ukončení liečby mu pohľad, vôňa a chuť na alkohol pôsobia pocit zvracania, takže sa už k tomu návyku ťažko vracia.

Málokto však asi vie, že Pavlov, hoci bol vydávaný v minulosti za jeden zo symbolov sovietskej vedy, bol v skutočnosti pre svoje politické názory sledovaný tajnou políciou, no ani Stalin sa naňho neopovážil siahnuť kvôli jeho medzinárodnej prestíži.

Súvisiaci článok

Historický kalendár – január 2016

Agáta Krupová

Agáta Krupová

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  94x

Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoHanušovce nad Topľou a okolieLondýn, Veľká BritániaMestá a miesta Veľkej BritánieKnihyFilm a televíziaDivadloReceptyJazyk, nárečie, slangZvyky, tradície, obradyHistorický kalendárDetiSpomienkyAj taký je životZamysleniaNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu