„Dôležitá informácia: Vaša batožina sa bude kontrolovať na letisku!“
Slečna v uniforme leteckej spoločnosti vítala každého prichádzajúceho pasažiera milým úsmevom. Na vytlačenom online check-in zázname kontrolovala sledované údaje. Kto mal priority boarding, tomu pokynula usadiť sa na jednu stranu, ostatných pasažierov usmerňovala zaujať miesta na druhej strane letiskovej haly, kde vyčkali nástup do lietadla. Každého pasažiera zároveň kontrolovala, či online rezervovaná batožina súhlasí so skutočnosťou. Priority boarding pasažieri mohli mať popri malej alebo veľkej príručnej batožine ešte aj kabelku alebo tašku s počítačom či fotoaparátom, ostatní túto možnosť nemali. Ak mal niekto v ruke niečo naviac, musel to pred očami slečny vtlačiť do kufra. Jeden pán mal kufor už tak naplnený, že to, čo držal v ruke, sa mu do kufra nijakovsky nechcelo vmestiť. A tak musel platiť. Slečna mu ešte milo pripomenula, že poplatky na letisku sú VÝRAZNE VYŠŠIE v porovnaní s rezerváciou online, aby nabudúce na to nezabudol.
Až prišiel rad na starú pani o paličke, ktorá mala rezervovanú malú príručnú batožinu. Už na prvý pohľad bolo však vidno, že je to veľká príručná batožina. Stará pani slečnu dôrazne uisťovala, že už viackrát letela s týmto kufrom a nikdy nikto z kompetentných doteraz voči tomu nemal žiadne výhrady. Slečna však s veľmi milým úsmevom a nanajvýš pokojným hlasom trvala na svojom: aby pani priložila kufor k „odmerke“ batožiny. Kufor by na šírku možno a na hĺbku rozmerom jednoznačne vyhovoval, ale na výšku presahoval 15-20cm. Slečna upozornila starú pani na výraznú nezrovnalosť v rozmeroch rezervovanej a skutočnej batožiny a požiadala ju, aby zaplatila poplatok za veľkú príručnú batožinu. Malá batožina je totiž bez poplatku.
Pani: Koľko sa dopláca?
Slečna: 40 eur.
Pani : Toľko peňazí pri sebe nemám.
Slečna: Tak si najpotrebnejšie veci vyložte z kufra do nejakej tašky, ktorá zodpovedá rozmerom malej príručnej batožiny a zatelefonujte niekomu, kto vás sem priviezol, aby vám kufor zobral domov.
Pani: Priviezol ma taxík. Nemám komu zavolať, ani odovzdať veci. Doteraz mi dcéra vždy takto rezervovala letenku a vždy to bolo v poriadku. Vidíte, že som stará a chorá.
Slečna: Nevydierajte ma tým, že ste stará a chorá. Všade na našich webových stránkach sú dostupné podrobné informácie o batožine pasažierov. Nebolo by to fér voči ostatným pasažierom, ktorí doplatili za nezrovnalosti v rezervovanej a skutočnej batožine. Tak aj vy – alebo zaplaťte a pustím vás s tým kufrom ďalej, alebo vyberte najnutnejšie veci z kufra do nejakej tašky a zavolajte tomu, kto vás priviezol, aby kufor so zvyšnou batožinou vám zobral domov.
Pani: Veď vám hovorím, že ma priviezol taxík ...
V tomto duchu sa ich konverzácia točila dookola niekoľko minút, no ustúpiť nemienila ani jedna z nich.
Slečna určite už dávno pochopila, že si s pani neporadí, ale konverzáciu udržiavala a točila stále znova a znova dookola asi preto, aby aj pani pochopila, že hoci sa na ňu slečna milo usmieva a stále hovorí tým istým nanajvýš pokojným hlasom, z predpisov spoločnosti nepopustí a jej neustúpi.
Nakoniec, keď sa už za pani nazberal poriadne dlhý rad ďalších cestujúcich a pomaly sa blížil čas nástupu do lietadla, slečna na dané okolnosti pani upozornila s tým, že ona sa už musí venovať ostatným pasažierom, aby sa pani vrátila späť na check-in a požiadala tamtú kolegyňu o riešenie problému.
Pani sa späť ku lietadlu už nevrátila, iba z reproduktorov bolo o chvíľu počuť mužský hlas ako upozorňuje cestujúcich, že check-in je ukončený a pasažierom, ktorí nenastúpili do lietadla, bude batožina vrátená na tomto letisku.
Sympatická tvár a milý úsmev pracovníčky leteckej spoločnosti neznamená automaticky prípadný kompromis, či dokonca ústupok. Spoliehať sa na to, že sa mi raz niečo prepieklo, sa inokedy nemusí vyplatiť.
Ďalší letiskový príbeh:
