O advente

Autor: Agáta Krupová | 7.12.2015 o 13:07 | (upravené 7.12.2015 o 13:14) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  658x

Počas adventu ma ako dieťa každé ráno za hlbokej tmy budila mama, aby som vstala na roráty. No príčinou nebola tma a skorá ranná hodina, že som nechcela vystrčiť ani len palec spod ťažkej teplej domácej periny.

Bola to zima, čo mnou lomcovala už len pri pomyslení, že musím vstať do nevyhriateho priestoru.

Pri mohutnej kachľovej peci už čupeli naša babka a veľkým železným kutáčom rozhrabovali ešte teplý popol z večera. Kukali, či tam nájdu nejaký drobný žeravý uhlík, aby nemuseli rozkladať oheň úplne nanovo. Len čo začali v peci praskať drobné triesky, vyskočila som spod periny, pritisla sa chrbtom ku kachľovcu a chvíľu nasávala jeho príjemné teplo, ktoré sa udržalo z predošlého dňa. Keď sa v peci poriadne rozhorelo, začali byť kachlice tak horúce, že už nebolo radno sa o ne opierať.

V kostole bola vždy poriadna zima. Ale čaro ranných adventných omší konaných pred svitaním, ktoré sa volajú roráty, vo mne pretrváva. Boli tiché. Krásne advetné spevy bez zvukov mohutného organu dodávali rorátom nevšednú príťažlivosť.

V čase môjho detstva bol advent obdobím, kedy prevládalo ticho. No nie ťaživé ticho ako pred búrkou, ale osobité ticho, keď sa na niečo tešíte a ste v napätí radostného očakávania. Ako deti sme sa takto tešili na Vianoce, na darčeky, hoci boli veľmi skromné, na vysvietený stromček, na spev kolied i na to, že budeme našim na Štedrý deň ráno vinšovať a dostaneme nejakú korunku. Najštedrejšia boli vždy babka. Tá – stalo sa – dali dokonca papierovú päťkorunáčku!

V čase adventu sme doma obmedzovali počúvanie rozhlasu po drôte, lebo sme držali pôst od každého veselého tanca a spevu, i jeho počúvania. V tomto čase si akurát mama pri domácich prácach tíško pospevovala adventné piesne zo spevníka.

Advent bol obdobím, keď nám už vonku vŕzgal sneh pod nohami, keď sme sa cestou zo školy ohadzovali snehom a váľali sa v ňom, keď sme sa šmýkali na vyblýskanom ľade a domov prišli s modrinami na zadku, keď v tichu éteru bolo počuť najviac detské hlasy a výkriky, napríklad keď sme si navzájom sypali sneh za golier.

V súčasnej dobe už v októbri začínajú všade reklamy zamerané na Vianoce a kupovanie vianočných darčekov. Voľakedajšie adventné čaro vonku na uliciach už dávno zaniklo. Spôsob života je už úplne iný. Ale niekedy stačí, že začne poriadne snežiť; snehová prikrývka na chvíľu pritlmí všetok hluk dneška, vtedy – mám pocit – sa pritlmí aj ruch vo vnútri ľudí a aspoň v krátkom momente, v krátkom tichu, majú ľudia možnosť sa na chvíľu pozastaviť a ucítiť pokoj, ktorý ich príjemne rozradostí. Zrejme si to málokto z nich stihne poriadne uvedomiť a znova začne ruch a znova stres a znova naháňačky za všetkým možným i nemožným, ale možno v podvedomí sa aspoň na chvíľu vrátia k okamihu toho pokojného šťastia, ktorý dáva silu. Z môjho pohľadu adventného šťastia, adventnej pohody, adventného čara túžobného očakávania Svetla.

Prečítajte si tiež

Lucia, Mikuláš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?