V nemocnici i mimo nej

Autor: Agáta Krupová | 20.6.2015 o 13:55 | Karma článku: 7,50 | Prečítané:  1960x

Šofér sanitky nastavil GPS a zabočil najprv na sídlisko. Adresu našiel, ale meno pacienta nie. Vrátil sa k sanitke.

Dotyčný pacient mu vysvetlil problém. Sanitkár odišiel späť k zvončekom a zazvonil na domácich, aby mu prišli pomôcť, lebo dedko bol o dvoch barlách a aj s tými mal problém prejsť úplne sám bez pomoci iného človeka. Pri sebe mal tiež jednu tašku naplnenú niekoľkými veľkými fľašami s minerálnou vodou, ktorú bolo treba odniesť aj s ďalšími jeho vecami do bytu na neviem-ktorom poschodí. Sanitkár vybral zo sanitky mobilné ležadlo s dedkom a taškami, a po chodníku sa s ním presunul k vchodu do bytovky. Dolu zišli dve ženy. Na útlej mladučkej postave sa klenulo veľké bruško, staršia spoločníčka mala ruku v sadre. Sanitkár na ne nešťastne pozrel.

- A kde máte chlapa? opýtal sa. Doma nikto z chlapov nebol.

- Choďte k susedom. V osemposchodovom bloku sa určite nejaký chlap nájde, ktorý vám pomôže.

Nikto sa nenašiel. Po niekoľkých dlhých minútach s tými dvomi ženami zišla dole ešte jedna ďalšia mladá žena, chudá jak palec. Sanitkár zaúpel. Ženy iba pokrčili plecami, že v bytovke žiaden chlap nie je. Je pracovný deň krátko popoludní; všetci pracujú. Neostávalo iné, len riešiť dedka silami, ktoré boli k dispozícii. Dedko horko-ťažko zišiel z ležadla na svoje nohy, zťažka sa oprel o nachystané barle a v sprievode sanitkára a žien, ktoré si podelili dedkove tašky, sa pomaličky presúvali k výťahu.

Po trištvrťhodine od príjazdu na sídlisko si sanitkár konečne sadol znova za volant:

- Jedna tehotná, druhá so zlomenou rukou! Také majú vyzdvihovať nevládneho dedka...?

 

V čakárni u lekára

- To je hrozné, toľko tu čakať. To ja ešte nervy mám, ale keby tu bol môj manžel, tak už ho šľak trafí. Ale aj pre mňa to už je veľa. A to čakám iba na JEHO výsledky. A ten vzduch – nedá sa dýchať ...

Nervózne chodí hore-dolu a hádže pohľady na ticho čakajúcich ostatných pacientov.

- Tam, za tými dverami je ešte jedna miestnosť, ktorá je tiež pre čakajúcich pacientov. Môžete tam okno otvoriť, teda aspoň na chvíľu, ale iní ho možno hneď zatvoria, ak im vadí prievan, chlad...

- To je hrozné! Ako môžu byť ľudia takí? To im vôbec nevadí, že sa tu nedá dýchať?

- Tým pacientom, ktorí sú liečení chemoterapiou býva zvyčajne stále zima...

Pani sa na chvíľu zasekne, keď si naplno uvedomí podstatu vysloveného.

- Chvalabohu, že to tu poznáte a viete tak pekne vysvetliť.

- Hej, poznám to tu. Žiaľbohu.

 

Úryvok dialógu lekára a čulej 82-ročnej dámy.

- Pán doktor, tá noha ma veľmi bolí. A ja to nechcem!

- Nuž, to nejde celkom tak, že chcete alebo nechcete. Už nemáte osemnásť, mladá pani. Aj keď vás liečime, vo vašom veku je už bolesť nôh do istej miery súčasťou života, ktorú treba prijať.

- Veď ja si z toho, pán doktor, nič nerobím. Naozaj. Mne je tu fuk – ale...  Ja nechcem, aby ma to bolelo!!!

- Nasadíme lieky, lebo váš problém nie je taký, že by ste potrebovali operáciu... Lieky vám bolesť zmiernia, ale ak ich pri domácej liečbe budete brať veľa, viac ako predpíšem, poškodíte si iné.

- To ja viem. Hovorím vám, ja si inak z toho nič nerobím, mne je to fuk, iba nechcem, aby ma to bolelo! To radšej umriem!!!

- Nebojte sa, vy neumierate, umrieť nie je také ľahké...

 

Prečítajte si aj články:

„Never jej, ona kuše...“

Magic cream

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?