Nazmi Redžepovič a jeho „hanušovská zmrzlina“

Autor: Agáta Krupová | 30.4.2015 o 1:38 | (upravené 30.4.2015 o 1:44) Karma článku: 9,78 | Prečítané:  2952x

Boli časy, keď jeden kopček zmrzliny stál jednu korunu. Každý, kto k nám do Hanušoviec za zmrzlinou prišiel, kupoval z nej do termosky minimálne za dvadsať korún. K tomu aj do kornútkov; volali sme ich „žabky“. Boli to široké vaničky zo sladkého kornútkového cesta. Do nich sa vmestilo viac zmrzliny, ktorá sa len tak ľahko na zem nevykydla. Niektorí držali v rukách viac termosiek, veď bolo treba kúpiť pre celú rodinu, plus zásoby do mrazničky. Lebo ten, kto sa rozhodol pre hanušovskú zmrzlinu, vedel, že kým naňho dôjde rad, bude tam stáť a čakať a k vytúženému pultu sa pomaličky slimačím tempom posúvať niekedy aj viac ako dve hodiny. Napriek tomu to ľudia robili. Prečo? Lebo hanušovská zmrzlina bola vždy tá najlepšia a žiadna iná sa jej nevyrovnala. Pritom to boli vždy len štyri druhy – vanilková, rumová, kakaová a citrónová. Stále tie isté, chuťou neopakovateľné druhy hanušovskej zmrzliny, ktorú vyrábal Nazmi Redžepovič.

Keď som bola dieťa, veľmi rada som počúvala moju babku Margitu. Často mi rozprávala rôzne hanušovské historky. Vtedy som od nej prvýkrát počula, že ujo Redžepovič, ktorý robí tú výbornú zmrzlinu, nie je ani kresťan, ani žid, ani pohan, ale mohamedán. Neviem, koľko som mala vtedy rokov, ale utkvelo mi to v pamäti vďaka opisu jedného moslimského rituálu, o ktorom mi babka v súvislosti s pánom Redžepovičom povedala.

V našom prostredí bol Nazmi Redžepovič veľmi váženým a aj veľmi populárnym človekom. Mal svoju živnosť, svoju zmrzlinu, mal auto, nie obyčajnú embéčku, ale Volgu. Všetci, ktorí sa chodievali v lete rekreovať na Domašu alebo Šíravu a prechádzali Hanušovcami, odstavovali pri kraji vozovky svoje autá, takže premávka na ceste I. triedy 18 sa tu vždy najmä počas víkendov výrazne spomaľovala. Keď som študovala v Bratislave alebo navštevovala iné mestá republiky, spoznávala nových ľudí a povedala som, odkiaľ pochádzam, málokto vedel, že tu máme unikátny viadukt či historické centrum s dvomi kaštieľmi a ranogotickým kostolom. Oveľa viac z nich sa ma opýtalo: „Si odtiaľ, kde robia tú výbornú zmrzlinu?“

Na Nazmiho Redžepoviča ako Rachmana Redžepoviča spomína vo svojej knihe Ako som objavil Ameriku alebo Putovanie mladého Slováka z Hanušoviec do Washingtonu (Bratislava, Vydavateľstvo PT 2000) aj ďalší známy Hanušovčan, a to Andrej Eliáš. Opisuje ho takto:  „Redžepovič bol moslim, ktorý sa snažil vylepšiť si život v nemoslimskom svete čestným spôsobom.  ( ...) Bravčovinu nejedol a okrem piva nepil alkohol. Nikto o ňom nemohol povedať nič zlé.“ (s. 103)

Pán Redžepovič oplýval typickým južanským temperamentom a dobrosrdečnosťou. Rád fajčil cigarety i cigaru, ktorú v našom prostredí volali sivar. Vždy chodil v obleku s kravatou. Hovoril viacerými jazykmi: srbsko-chorvátsky, macedónsky, maďarsky, čiastočne arabsky a slovensky. Naučil vyrábať zmrzlinu aj Imeriho Ramiho, košického podnikateľa v cukrárskej oblasti, majiteľa cukrárne AIDA. Sám sa však sústredil len na Hanušovce nad Topľou, kde po jeho odchode do dôchodku pokračovala v rodinnej tradícii jeho dcéra s manželom. V súčasnosti vo výrobe hanušovskej Redžepovičovej zmrzliny podľa jeho tradičnej receptúry pokračuje už tretia generácia.

Nazmi Redžepovič sa narodil 9. apríla 1919 v dedinke Gorna Bajnica (okres Gostivar) v Macedónsku – srdci Balkánskeho polostrova – neďaleko albánskych hraníc. Po získaní základného vzdelania sa rozhodol stať sa cukrárom-zmrzlinárom, za ktorého sa vyučil u tamojšieho majstra. Po učňovských skúškach, na ktorých musel predstaviť svoj vlastný recept výroby zmrzliny, sa s niekoľkými kamarátmi rozhodol skúsiť šťastie v severnejších a bohatších častiach Európy. V rokoch 1937-1938 ho cesta priviedla do bývalého Československa – Ostravy, Žiliny, Košíc a Prešova, až sa natrvalo usadil v Hanušovciach nad Topľou. Tu sa oženil sa s Máriou Sochovou. Spolu vychovali štyri deti – synov Hamida, Fikriho a Martina a dcéru Tennasip Máriu. Zomrel v decembri 1991, pochovaný je na hanušovskom cintoríne spolu so svojou manželkou.

 

Ďalšie články o Hanušovciach nad Topľou

Hanušovská kalvária

Deti spod Oblíka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?