S výstavbou kalvárie sa začalo v roku 1996. No nebolo to veľmi jednoduché. Pôvodná farská záhrada, v priestoroch ktorej sa s výstavbou začalo, bola dovtedy neudržiavaná. Najprv bolo potrebné začať s terénnou úpravou záhradného svahu, potom sa pristúpilo k osadeniu krížov jednotlivých zastavení, ale ešte bez výjavov. Práce pokračovali veľmi pomaly, nakoľko vtedajší správca hanušovskej rímskokatolíckej farnosti Ján Švec Bilý, ktorý vybudovanie kalvárie inicioval, zároveň sa paralelne venoval aj obnove farského chrámu a kostolov vo filiálnych obciach, i budovaniu nového kostola v obci Babie. A tak kompletné prvé dve zastavenia krížovej cesty boli pripravené až v lete roku 2002 k sviatku Povýšenia sv. Kríža s tým, že „ostatné budú urobené do začiatku pôstneho obdobia 2003. Tieto krížové cesty budú urobené na spôsob krížovej cesty, ktorá je v Krakove pri bazilike Božieho Milosrdenstva.“ (ZRKADLO hanušovskej rímskokatolíckej farnosti, roč. IV., č.3/2002, s.2)
Prvýkrát sa odpustová slávnosť k sviatku Povýšenia sv. Kríža a Sedembolestnej Panne Márii konala na hanušovskej kalvárii v roku 2003, keď vo farnosti začínal pôsobiť o. Juraj Riško. Dovtedy sa tu konali pobožnosti krížovej cesty v pôstnom období a k 14. septembru. Kríže so zastaveniami tu už stáli, ale kaplnka chýbala. A tak tento aj nasledujúci rok sa slávnosti k Povýšeniu sv. Kríža a Sedembolestnej konali iba pod provizórnym prístreškom. V roku 2005 bola postavená základná konštrukcia súčasnej kaplnky, ktorá v roku 2006 už nadobudla súčasnú podobu.
Podobne to bolo aj s terénom. Veriaci sa neraz ťažko štverali na strmý svah po daždi alebo rozmoknutom snehu, no oveľa horšie to bolo dolu svahom, keď zem pod nohami sa šmýkala a človek pri troche nepozornosti riskoval zvezenie dolu briežkom na zadku. Pomoc ponúkali iba konáre stromov.
Každé zastavenie na kalvárii má pod patronátom jedna z hanušovských rodín. Spolu je ich 14, tak ako aj zastavení krížovej cesty. K nim sa občas pridajú aj ďalší obetaví veriaci, aby kalváriu počas leta pokosili, upravili, či vyhrabali opadané lístie spod stromov. V prvých rokoch boli potrebné aj brigády pri stavbe schodov na kalváriu, či osadenia zábradlia. Pribudli tiež lavičky, aby každý, kto sem príde rozjímať, mal si kde sadnúť. Alebo sa odtiaľ každý môže prísť hoci len pokochať výhľadom na naše mestečko.
V nedeľu 14. septembra 2014 sa na hanušovskej kalvárii už po tretí rok zišli s veriacimi hanušovskej farnosti aj členovia Poľovníckeho združenia Lipiny, ktoré združuje poľovníkov regiónu v okolí Hanušoviec nad Topľou. Spoločne s nimi bez rozdielu vierovyznania sme si všetci tu prítomní pripomenuli aj sv. Huberta, patróna poľovníkov, o ktorom sa traduje, že keď raz na Zelený štvrtok poľoval na jeleňa, zrazu uvidel medzi jeho parohami kríž. Zapôsobilo to naňho tak silno, že neskôr, keď ovdovel, odišiel do kláštora, kde bol vysvätený za kňaza. A kríž bol aj hlavnou témou tejto peknej duchovnej slávnosti pri príležitosti sviatku Povýšenia sv. Kríža..
Poznámka:
O kalvárii v Hanušovciach nad Topľou písal aj bloger Miroslav Lisinovič v rámci svojho cyklu Putovanie po slovenských kalváriách.
Ďalší článok autorky s tematikou histórie hanušovského regiónu:
Medziansky hrádok a 800ročnica najstaršej písomnej zmienky v Šariši
