Handlovské hroby

Autor: Agáta Krupová | 3.8.2014 o 20:50 | Karma článku: 9,08 | Prečítané:  820x

Od posledného veľkého nešťastia v Handlovej 10. augusta 2009 uplynulo päť rokov. Nikdy predtým som v Handlovej nebola a nebyť jedného stretnutia v Londýne, možno by tam život moje kroky ani nikdy nenasmeroval. No stalo sa tak lanského roku, aby som mohla zapáliť sviečku na hrobe človeka, ktorého som stretla iba niekoľko dní pred dátumom tragédie a strávila s ním a jeho rodinou zopár krátkych chvíľ. S ním po prvýkrát a naposledy. Hneď po návrate na Slovensko stretol v bani svoju smrť.

- - -

Smrť človeka, ktorý sa v mojom živote iba kratučko mihol, ešte nikdy na mňa nezapôsobila tak silno a nezabudnuteľne ako jeho. Nepoznala som ho, nevedela, že existuje, pokiaľ sa naše rodiny raz uprostred týždňa nestretli v Hyde Park na popoludňajšom pikniku. Veľa toho nenarozprával. Venoval sa vnukovi. A potom dlho hľadel ponad vodu jazera do neznáma. Pomyslela som si: taká nátura - zamĺknutý. No v skutočnosti neviem, aký naozaj bol. Hneď na to - v sobotu - sme sa stretli ešte raz, a to na narodeninovej party jeho vnuka. Odtiaľ sa s manželkou ponáhľali rovno na letisko. V tej chvíli nikto z nás netušil, že sa ponáhľa v ústrety vlastnej smrti.

V ten pondelok som bola doma s mladším vnukom. Zaspal, a tak som využila voľný čas, aby som si na internete pozrela aktuality zo Slovenska, ako to bývalo mojím denným zvykom. To, čo som si vtedy prečítala a potom sledovala na videu, ma šokovalo: Výbuch v bani Handlová! Zúfalý boj o 20 zavalených.

„To nemôže byť pravda," vravela som si zdesene v duchu. No bola. V telefóne nám to vzlykajúc potvrdila jeho dcéra.

- - -

Návšteva Handlovej v jeseni lanského roku zanechala na mňa silný dojem, hoci som sa tam zdržala iba krátko. Veľmi na mňa zapôsobilo prostredie cintorína. Okrem emócií, ktoré sa ma zmocnili pri hrobe manžela mojej kamarátky, to boli aj ďalšie, keď som cintorínom postupne prechádzala.

K banskému nešťastiu v roku 2009 došlo presne v roku stého výročia vzniku banského ťažobného závodu a začiatku priemyselnej ťažby uhlia na Slovensku. No v histórii baníkov toto nešťastie nebolo ojedinelé. V areáli cintorína, ale aj v meste sa nachádzajú pamätníky pripomínajúce tragické momenty v baníckej histórii mesta a regiónu.

Úryvok z knihy Igora Reiffa Sto rokov priemyselnej ťažby uhlia v Handlovej, ktorú v roku 2009 vydala Rada Handlovského baníckeho spolku:

 

S nedostatkom potravín stúpala aj nespokojnosť baníkov. Dlhotrvajúca vojna vyvolávala odpor a v celom Uhorsku najmä robotníci prejavili svoju nespokojnosť štrajkami. Handlovskí baníci vstúpili do svojho prvého štrajku 15. októbra 1917 a dosiahli skrátenie pracovnej doby na 8 hodín denne. V júni 1918 štrajkovali v rámci celouhorského štrajku tri dni, až kým neprišla polovica trestnej stotiny, aby prinútila násilím štrajk ukončiť. No už 22. júla vyvolali štrajk handlovské ženy, keď v obchodoch nedostali zemiaky, ani múku. Pred bránou bane usmrtil žandár Máriu Vladovú. Došlo k bitke a žandári pri streľbe zasiahli osem žien, z ktorých jedna zraneniu podľahla. Následná búrka medzi baníkmi viedla k napadnutiu žandárskej stanice a v súboji pod streľbou padli dvaja baníci a zranení boli piati muži a päť žien. Až 400 vojakov a 30 žandárov prinútilo skončiť tento štrajk a krvavé nepokoje, ktoré vošli do dejín ako Hladový štrajk.

 

V roku 1997 bol podľa návrhov ľudového umelca Jána Procnera postavený pamätník, ktorý bol venovaný pamiatke handlovských baníkov.

V roku 2008 došlo k rozšíreniu pamätníka. V súčasnosti je venovaný všetkým obetiam baníctva na Hornej Nitre, teda aj baníkom z Novák a z Cígľa.

V štyroch mramorových doskách je vyrytých 466 mien. To znamená, že počas storočnej histórie baníctva Hornej Nitry zahynulo spolu 466 ľudí, vrátane 20 tých, ktorí o život prišli pri banskom nešťastí 10. augusta 2009.

Na prelome júl – august 2009 bola Ľudovítova návšteva v Londýne jeho poslednou rozlúčkou, posledným objatím, posledným zbohom dcére, zaťovi a vnukovi. Staršiemu vnukovi, lebo mladší prišiel na svet v čase, keď jeho dedko už nežil. Začína ho teraz spoznávať cez fotografie a spomienky mamy, babky, uja, ale aj svojho staršieho brata, ktorý na dedka zo Slovenska stále spomína. To jediné im, rodine, ostalo a ostane navždy – spomienky na človeka, ktorý spolu s devätnástimi ďalšími mohol ešte žiť, nebyť desivej havárie. Mohol sa radovať z vnukov, prejavovať im svoju lásku cez spoločné hry, rozhovory, rady, usmernenia... Mohol im rozprávať o dejinách svojho rodného mesta, učiť ich spoznávať prírodu horného Ponitria, kam každoročne prichádzajú cez prázdniny, budovať v nich pevný vzťah k ich slovenskej dedovizni. Dedka im však už nikdy nikto a nič nevynahradí.

Súvisiaci článok

Dnes sme tu. A zajtra?

 

Zdroje faktografických informácií

http://www.handlova.sk/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Handlov%C3%A1

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?