O odlišnostiach vo veľkonočných obradoch na Slovensku a v Anglicku

Autor: Agáta Krupová | 15.4.2014 o 7:26 | (upravené 4.6.2014 o 23:42) Karma článku: 12,67 | Prečítané:  3637x

Obrady Kvetnej nedele a Veľkonočného trojdnia slávia katolícki veriaci v Londýne trochu odlišne ako na Slovensku. Nie čo sa týka ich duchovného obsahu a významu, ale vo vonkajšom prejave používaním niektorých symbolov a sprievodných zvykov.

Rozdiely sú aj v samotných názvoch. Na Slovensku Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, v Anglicku Palm Sunday (Palmová nedeľa), Maundy Thursday (Zelený štvrtok), Good Friday (Dobrý piatok), Holy Saturday (Svätá sobota). Názov Veľkej noci Easter je odvodený od mena germánskej bohyne jari Eóstre. A keď som si len tak pre zaujímavosť vložila Easter Sunday - teda Veľkonočnú nedeľu - do Google prekladača, vyšiel mi z neho ako výsledok Boží hod veľkonočný (Božie veľkonočné hody).

Obradmi Kvetnej nedele začína Veľký týždeň, ktorý je vyvrcholením 40-dňového pôstneho obdobia (v angličtine sa pôst nazýva Lent). Kvetnou nedeľou si kresťania pripomínajú búrlivé Hossana! venované Ježišovi Kristovi pri vstupe do Jeruzalema, po ktorom - po Judášovej zrade - ho rýchlo vystriedalo Ukrižuj ho!

V Písme sa hovorí o vítaní palmovými ratolesťami. Na Slovensku ku Kvetnej nedeli neodmysliteľne patria bahniatka. A v Londýne i jeho okolí rozdávajú v kostole krížiky. Sú robené ručne, v bode spoja jednoducho, ale pevne prepletené dve ramená kríža z materiálu pripomínajúceho voskový papier. Vertikálne rameno symbolizuje vzťah človeka a Boha, horizontálne človeka k človeku. Každý rok úplne rovnaké krížiky v košíkoch sú hneď pri vstupe do kostola. Posvätené si veriaci berú do svojich domovov.

Na Zelený štvrtok - v deň, kedy si pripomíname ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri Pána - zvony vo všetkých katolíckych kostoloch Slovenska „odchádzajú do Ríma". Znamená to, že počas spevu Glória sa naplno rozozvučia spolu s malými zvončekmi v rukách miništrantov a organom; potom zvony, zvončeky a organ úplne stíchnu až do Bielej soboty (v tom čase ich nahrádzajú rapkáče a klapačky), kedy sa opäť počas spevu Glória mohutne rozozvučia.

V Londýne a okolí som ja osobne ešte zvony žiadneho katolíckeho kostola nepočula. Určite sa v niektorej štvrti nachádzajú, ale tie kostoly, ktoré som navštevovala či navštevujem, zvony ani nemajú. Preto sa na Zelený štvrtok pri oltári rozozvučia iba malé zvončeky, ktoré zatíchnu do Bielej soboty. Organista však nepretržite hrá, a to aj počas Veľkého piatku, niekedy počas určitých častí sv. omše je organ nahradený jemným zvukom gitary.

U nás doma na východnom Slovensku počas obradov Zeleného štvrtka umýva kňaz nohy miništrantom, resp. iba mužom. Je to na pamiatku toho, ako Ježiš Kristus umýval nohy svojim apoštolom. V Londýne kňaz umýva nohy zástupcom detí, mládeže, mužov a žien, mladej aj starej dôchodcovskej generácie. Zároveň všetci predstavujú aj pestrú rasovú vzorku - belosi, černosi a veriaci pochádzajúci z rôznych kútov Ázie. Kňaz symbolicky naznačuje, že je služobníkom všetkých bez rozdielu a všetci bez rozdielu si tiež máme pomôcť, poslúžiť.

Pre katolíkov je Veľký piatok okrem iného dňom prísneho pôstu. Je to jediný deň v roku bez sv. omše, teda bez obety nekrvavým spôsobom, lebo ju v tento deň slúžil Pán Ježiš krvavým spôsobom na kríži. Kňaz vystretý na zemi tvárou k podlahe koná úkon na znak ľútosti za všetkých kajúcich hriešnikov.

Keď som v Londýne prvýkrát prišla na obrady Veľkého piatku, očami som po kostole hľadala Boží hrob. (Ten u nás doma v kostole v časti bočného oltára nikdy nechýba.) No nikde som ho nevidela, pretože nebol. Na konci obradov som to pochopila. Keď kňaz strhol z kríža tretie, teda posledné fialové rúško, pobozkal kríž on, miništranti a miništrantky, a niektorí ďalší v ich bezprostrednej blízkosti. Po skončení obradov pri každom východe držali stráž kurátori a kurátorky s krížami v rukách, ktoré veriaci pri odchode pobozkali namiesto prežehnania sa svätenou vodou, ktorá na Veľký piatok v sväteničkách chýba. Tieto kríže symbolizovali Boží hrob.

Na Bielu sobotu chodíme na východnom Slovensku svätiť „pasku", teda veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, klobásu, veľkonočný biely koláč, doma varený syr z vajec  - toto je základ. Niekto pridáva aj maslo, soľ, mnohí kvôli deťom čokoládové vajíčka, alebo si deti nesú to svoje obľúbené vo vlastných košíkoch. Svätenie jedál na Bielu sobotu je naša východniarska „špecialita". Aké veľké však bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že v Londýne si môžeme dať posvätiť jedlá tiež. No nie v anglickom, ale v poľskom kostole na Ealingu. Dozvedeli sme sa o ňom náhodou a odvtedy sme tam každoročne po viac rokov išli si dať posvätiť veľkonočné jedlá. Avšak do nami navštevovaného anglického kostola v súčasnosti chodieva poľský kňaz ku svojim veriacim, a tak popri nich si dávame svätiť jedlá tu už aj my.

Pred večernými obradmi Bielej soboty v anglickom kostole pri hlavnom vchode do chrámu rozdávajú miništranti a miništrantky prichádzajúcim veriacim sviečky. Každý si potom svoju sviečku zapáli z paškálu, veľkej sviece zapálenej vonku (alebo vnútri) pri hlavnom vchode v úvode obradov posväteným ohňom. Paškál vnáša do chrámu na začiatku obradov kňaz v sprievode miništrantov. Kňaz úplne pomaličky a veľmi dôstojne, priam parádnym pochodom - za každým rovnakým krokom rovnaká pauza - s vyzdvihnutou veľkonočnou sviecou kráča zhasnutým centrálnym priestorom k oltáru. Počas tohto slávnostného vstupu rozdávajú svetlo z paškálu veriacim na obe strany do lavíc dvaja miništranti. Jeden krok a pauza znamená posunutie k ďalšiemu radu lavíc, zastavenie sprievodu a odovzdanie svetla na obe strany. Vždy tomu, kto je pri kraji lavice. Ten sa potom podelí s veľkonočným svetlom so susedom a ten s ďalším susedom, až pokiaľ sviečka nehorí aj poslednému v lavici, resp. poslednému v bočnej lodi. Postupne sa kostol svetlom sviečok rozjasňuje, až nakoniec zapália aj lustre. O tom, že takto to nie je len zvykom v Anglicku, ale aj v iných častiach západného sveta a o symbolike tohto svetla veľmi pekne píše v jednom príspevku na svojom blogu Alica Biela, ktorá žije v Kanade.

Neviem, či je to zvykom vo veľkých mestách na Slovensku, ale v londýnskych katolíckych kostoloch na Bielu sobotu počas obnovy krstných sľubov veriacich, zároveň krstia nových členov Cirkvi - nielen deti, ale v tento deň predovšetkým dospelých, ktorí vyjadrili túžbu stať sa kresťanmi. Deje sa tak pred oltárom uprostred kostola. V tento deň je preto pred hlavným oltárom veľká kamenná krstiteľnica so svätenou vodou. Po litániách ku všetkým svätým prichádzajú k nej aj všetci ostaní veriaci, ktorí sú v kostole a prežehnajú sa svätenou vodou.

Liturgia Veľkonočnej nedele v Anglicku už nenesie žiadne odlišné alebo zvláštne prvky v porovnaní s tým, ako to poznám na Slovensku.

 

Súvisiaci článok

Naša Biela sobota v Londýne

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?