Tajomný Stonehenge, kúpeľné mesto Bath a okolie

Autor: Agáta Krupová | 19.5.2014 o 6:28 | Karma článku: 7,24 | Prečítané:  791x

Nebol deň letného slnovratu, ale niekoľko dní po jarnej rovnodennosti a niekoľko dní pred anglickým Dňom matiek. Nepršalo, ale bolo chladno tak, že fotoaparát takmer celý čas objímali úplne skrehnuté ruky. No bol to krásny výlet po niekoľkých úžasných miestach juhozápadu Anglicka.

Jednodňový autobusový zájazd, na ktorý sme vyrazili z londýnskej Victoria Coach Station stál za to. Nemalou mierou k tomu prispel náš sprievodca Richard, ktorý od prvej chvíle sa k nám z mikrofónu ozýval znova a znova so stále aktuálnymi informáciami, reagujúc na všetky podnety okolia za oknami autobusu. Rozprával s príjemnou ležérnou noblesou, ktorou dodal celému výletu svojské čaro. Z každého jeho slova bolo cítiť, že je hrdý Angličan a že ich krajina sa má čím pochváliť pred svetom.

Našou prvou zastávkou bol Stonehenge (v preklade kamenná šibenica). Mnohým aspoň z literatúry dobre známa megalitická stavba sa nachádza neďaleko miest Amesbury a Salisbury. Jej začiatok datujú archeológovia do obdobia 8000 rokov p. n. l. Vývoj na lokalite prebiehal v troch fázach. Kruhový tvar ako ho poznáme dnes, získal Stonehenge cca 3500 rokov p. n. l. Je postavený tak, aby slnko pri východe aj západe svietilo do jeho stredu.

Ak sa hovorí o tajomstvách tohto miesta, týkajú sa nielen rozmiestnenia megalitov a ich pôvodu, ale predovšetkým ich účelu.

V okolí stavby je šíra planina, žiadne lomy. Lokalita modrého pieskovca, z ktorého je postavený vnútorný oblúk Stonehenge, sa nachádza dokonca až vo Walese, približne 300 km od tohto miesta. Jedno z vysvetlení, ako sa sem monolity dostali a akým spôsobom sa ich podarilo postaviť, ponúka stavba pyramíd v Egypte. No presný účel, za akým bol Stonehenge postavený, ostane asi navždy zahalený tajomstvom. Z poznatkov, ktoré o stavbe sú, si možno iba domýšľať jej pravý účel. A tak jedni hovoria, že Stonehenge v tomto prostredí plnil podobnú funkciu ako Delfská veštiareň v Grécku, iné teórie vymýšľajú ufológovia, vlastnú mystiku tu nachádzajú stúpenci New Age. Každý rok sa tu počas letného slnovratu schádzajú potomkovia "druidov"- vtedy je to jediná možnosť v roku dostať sa priamo doprostred stavby. Koncom marca však bolo možné ju iba obísť dookola po určenej trase.

stonehenge1.jpg

Pomaly sa blížime k Stonehenge, lokalite Svetového dedičstva UNESCO. V doubledeckeri sa mi podarilo získať miesto na poschodí hneď za čelným oknom, a tak som počas celej cesty mala krásny výhľad na krajinu, ktorou sme prechádzali.

stonehenge.jpg

Priestor okolo Stonehenge je v súčasnosti v procese budovania. V decembri 2013 bolo otvorené nové návštevnícke centrum v hodnote 27 miliónov libier, ktoré sa nachádza 1,5 míle (2,4 km) západne od kameňov. Je v ňom zriadené múzeum, v ktorom návštevníci môžu zažiť virtuálny východ slnka v Stonehenge. Okrem toho tu môžu vidieť 5500 rokov starú kostru človeka s rekonštrukciou tváre na základe lebky a mnohé iné artefakty. Žiaľ, napriek tomu, že v cene výletu bola aj cena vstupenky do múzea, nestihla som ho pozrieť. Na organizačné inštrukcie, obhliadku Stonehenge s fotografovaním, presun kyvadlovou dopravou tam a späť a na múzeum sme mali vyhradený čas 1,5 hod. Myslím, že až na jedného spoluvýletníka, na ktorého sme aj po stanovenom čase odchodu zo Stonehenge čakali asi 20 minút, a predsa sa nedostavil k autobusu (organizátor ho tam nakoniec nechal), si múzeum v určenom časovom termíne stihol pozrieť málokto.

105_1507a.jpg

Na základe vzhľadu som si pôvodne myslela, že táto budova je provizórna. Z diaľky na mňa pôsobila ako hangár podopieraný kovovými tyčami. Simon Thurley, výkonný riaditeľ English Heritage, na stránkach website The Guardian mňa a mne podobne zmýšľajúcich sa snaží vyviesť z omylu: „Myslím, že táto stavba je elegantná, krásna a predovšetkým vhodná pre daný účel. Myslím, že je skvelým umeleckým dielom. A úžasné je aj to, že je meniteľná. Ak sa niekto domnieva, že 30-ročná námaha vyšla navnivoč, môžeme všetko vykopať, odviezť a vystaviť niekde inde alebo rozdrviť a rozpredať ako šrot, a pole bude zase ako bolo." Dizajnerom projektu, ktorý okrem múzea zahŕňa aj kaviareň, obchod, pokladňu, parkoviská pre autobusy a pre osobné autá, je Denton Corker Marshall. V areáli je vysadených mnoho mladých stromčekov a kríkov, ktoré onedlho vyrastú a určite vytvoria krásnu parkovú zeleň, do ktorej možno šedá architektúra objektov aj na môj vkus nakoniec predsa vhodne zapadne.

Odtiaľto ku kamennej kruhovej stavbe Stonehenge sa návštevník môže dostať kyvadlovou dopravou alebo peši po obnovenej trase pôvodného procesiového chodníka.

stonehenge2.jpg

V blízkosti kamenného kruhu z druhej strany procesnej cesty je v súčasnosti veľké stavenisko s bagrami.

stonehenge22.jpg stonehenge23.jpg

Odstránil sa ochranný vysoký plot, ktorý tu predtým stál a okolitý priestor sa bude postupne ekologizovať. Ale už sa tým nedajme viac rušiť a poďme tam, kde je náš hlavný záujem.

stonehenge3.jpg

stonehenge4.jpg

Stojíme v blízkosti pôvodného vstupu do Stonehenge, pozerajúc na najpôsobivejšiu a najzachovalejšiu časť kamenného kruhu. Na tejto severovýchodnej strane objektu sa nachádzajú najviac zachované pieskovcové balvany, ktoré boli starostlivo tvarované a vyhladené. Tých, ktorí sa sem blížili procesiovou cestou (Avenue), vítal monument nádherným dojmom. V blízkosti miesta, odkiaľ je predchádzajúci záber, sa nachádza Heel Stone.

stonehenge5a.jpg

stonehenge6a.jpg

stonehenge7a.jpg

Heel Stone sa nachádza SV od kruhovej stavby na konci Stonehenge Avenue. Takmer 5 metrov vysoký kameň o váhe cca 40 ton, ktorý mal v minulosti aj iné názvy (napr. Friar's Heel - Mníchova päta alebo Sun-Stone - Slnečný kameň) je naklonený dovnútra smerom ku kamennému kruhu. Keď počas letného slnovratu stojí pozorovateľ v kamennom kruhu pozerajúc severovýchodne cez vstup (Avenue), môže vidieť východ slnka nad Heel Stone. Vďaka ľudovému rozprávaniu, ktoré nemôže byť staršie ako zo 17. storočia, sa traduje, že diabol kúpil kamene od ženy v Írsku, zbalil ich a priniesol na Salisburskú planinu. No jeden z kameňov mu počas cesty spadol do rieky Avon. Po príchode na miesto terajšieho Stonehenge zvolal: „Nikdy nikto nezistí, ako sa tu tie kamene dostali." Na to mu odpovedal mních: „To si iba myslíš." Na čo diabol hodil po ňom jeden z kameňov a ten ho udrel do päty. Hodený kameň uviazol v zemi a stojí tam dodnes.

stonehenge_info1.jpg

Text jednej z informačných tabúľ uvádza, že výkopové práce v roku 1979 odhalili okolo Heel Stone kruhovú priekopu a tiež stopu (jamu) po umiestnení veľkého kameňa v skoršom období. Bolo to buď predchádzajúce miesto, kde stál Heel Stone alebo tam v minulosti stál iný kameň.

Obchádzajúc Stonehenge dookola vyznačenou trasou každý návštevník mal možnosť buď z väčšej diaľky vnímať jeho mohutnosť alebo z relatívnej blízkosti sústrediť sa na niektoré detaily stavby.

stonehenge8.jpg

stonehenge11.jpg

 

stonehenge13.jpg

Každý využíval možnosť urobiť čo najviac pekných záberov z tohto unikátneho miesta.

stonehenge14.jpg

stonehenge15.jpg

stonehenge17.jpg

stonehenge18.jpg

Tento kraj bol veľmi dôležitý pre neolitického človeka už aj niekoľko storočí pred tým, ako začali stavať Stonehenge. Utvrdzuje v tom Stonehenge Cursus postavený asi 500 rokov skôr, nachádzajúci sa odtiaľ vo vzdialenosti cca 700 m. Je obdĺžnikového tvaru o dĺžke 1,7 míle (cca 2,7 km), ohraničený násypom a priekopou. Účel tohto obrovského priestoru nie je známy, ale predpokladá sa, že mohol ovplyvniť výstavbu Stonehenge práve na tom mieste, kde stojí. Letecký pohľad na toto miesto približuje jeden z ďalších informačných panelov.

stonehenge_cursus.jpg

Prechádzajúc vyznačenou trasou užívame si široký rozhľad po oboch stranách a zároveň sa na chvíľku pristavíme pri ovečkách, ktoré žijú v peknej symbióze s vtáčikmi.

stonehenge9.jpg

stonehenge10.jpg

stonehenge21.jpg

Ponad naše hlavy viackrát preleteli vrtuľníky. Krajina v okolí Stonehenge je totiž vojenskou zónou. Potvrdili nám to aj kolóny obrnených vozidiel, ktoré sme stretli cestou autobusom, i niektoré dopravné značky na ceste. Okrem iného v tejto zóne bola pred polstoročím natočená časť filmu Help! so skupinou Beatles, v ktorej sa krátko mihne aj Stonehenge (49 min, 49 sek.).

Krajina, ktorá sa nám chvíľu po tom na ceste zo Stonehenge do známeho kúpeľného mesta Bath postupne otvárala pred očami, bola nádherná. Mierne stúpania a klesania terénu i zákruty odhaľovali pred našimi očami úžasné pohľady na prírodu, priam rozprávkovo vyzerajúce vidiecke domy i celé usadlosti. V tomto úseku cesty sme popri ceste na mnohých miestach videli nielen jazdcov na koni, pasúce sa ovce a hovädzí dobytok, ale aj farmy pre chov prasiat. Nikde sme sa však nezastavovali, a tak fotografovať zaujímavé dedinské objekty, ktoré sa pred nami iba mihali, bolo veľmi ťažké.

countryside1.jpg

countryside7.jpg

countryside3.jpg

countryside4.jpg

countryside5a.jpg countryside8.jpg

bath1.jpg

A to už sme sa približovali ku kúpeľnému mestu Bath. V autobuse nás sprievodca ochotne zoznámil s jeho históriou a rôznymi zaujímavosťami trošku okorenenými aj klebetami. Napríklad, že herci Johnny Depp a Nicolas Cage si toto mesto veľmi obľúbili a majú ho radšej ako Londýn. Prečo? Lebo vraj tu žijú ľudia oveľa milší, nie takí snobskí ako v hlavnom meste.

Autobus nás vysadil v blízkosti Bath Abbey. Moju pozornosť hneď upútala veža gotickej katedrály tohto opátstva, ako aj samotná katedrála.

bath2.jpg

bath3.jpg

bath4.jpg

bath5.jpg bath6.jpg

bath7.jpg bath8.jpg

Mesto Bath je v Anglicku najstaršou hlavnou a po Londýne druhou najnavštevovanejšou turistickou destináciou. Svojich návštevníkov víta už celé stáročia. Zásluhu na tom majú tri horúce pramene, ktoré ako prví objavili Kelti. Neskôr na tomto mieste postavili Rímania tradičné rímske kúpele. Z doby vlády Rímanov pochádza aj prvá doložená zmienka o meste, hoci sa predpokladá, že bolo založené skôr. Výletným miestom bohatých bolo Bath od alžbetínskeho po georgiánske obdobie. Vďaka unikátnym horúcim prameňom a elegantnej neoklasicistickej architektúre sa mesto Bath dostalo do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Počas archelogických vykopávok v marci 2012 bol iba 450 stôp (necelých 140 metrov) od rímskych kúpeľov objavený jeden z najväčších pokladov Veľkej Británie, a to 30 tisíc rímskych strieborných mincí z 3. storočia n. l. Fasáda hlavnej budovy rímskych kúpeľov bola v čase našej návštevy celá obložená lešením (pozri vyššie obr. bath5.jpg - napravo od katedrály), a tak je tu aspoň pohľad na náprotivnú budovu The Roman Baths Kitchen.

bath10.jpg

Na prehliadku mesta, kúpeľov a múzeí sme mali k dispozícii dokopy 3 hodiny. Čo s nimi? Bol to môj prvý organizovaný výlet v Anglicku. Zvyčajne chodím po galériách a múzeách neorganizovane, teda sama, nanajvýš s rodinou. Preto som sa cítila časovo veľmi obmedzená. Veď bežne mi tri hodiny nestačia ani na jednu galériu či väčšie múzeum. Preto som sa rozhodla vychutnať si tentokrát iba atmosféru mesta, ktoré sa mi zapáčilo na prvý pohľad. Nebudem sa nikde ponáhľať, užijem si z neho toľko, koľko stihnem. A tak som aj urobila. Oddelila som sa od nášho sprievodcu a menšej skupiny, ktorá sa okolo neho zoskupila a išla som vlastnou cestou. V podstate som za ten krátky čas zdolala iba neveľký úsek v okruhu Bath Abbey, no poriadne som si ho užila s predsavzatím, že sa tu ešte niekedy vrátim.

bath13.jpg

bath12.jpg

bath14.jpg

New Theatre Royal

Budova New Theatre Royal má tri scény, a to Main House (v hlavnej budove), Ustinov Studio (nesie meno Petra Ustinova - britského herca a režiséra) a The Egg (Vajce) - divadlo pre deti. Patrónkou tohto divadla je Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu.

bath16.jpg

bath18.jpg

bath19.jpg

bath21.jpg bath22a.jpg

bath29.jpg bath25.jpg

Hoci som bola v Anglicku, sledovala som aj vývoj udalostí na Slovensku a s napätím čakala, kto o tri dni vyhrá 2. kolo prezidentských volieb. Asi preto mi tak do očí udrela strohá budova Bath Labour Party.:-) No v Bath ako aj inde v Anglicku sa ľudia v tomto čase chystali na nedeľnú oslavu Dňa matiek, ktorý je tu na rozdiel od Slovenska koncom marca.

bath23.jpg

bath24.jpg

bath26.jpg

bath27.jpg

Dosť neskoro som si všimla doubledeckery s otvorenou strechou, a tak som premárnila príležitosť - hoci rýchlo, ale predsa - prehliadnuť si pamätihodnosti celého mesta.

bath35.jpg bath30.jpg

bath33.jpg bath32.jpg

Počas prechádzky som na jedno múzeum predsa len natrafila. Vlastne na jeho reklamu - The American Museum in Britain (Americké múzeum v Británii), ktoré popri iných múzeách (napr. Victoria Art Gallery, Museum of East Asian Art, Holburne Museum of Art, Bath Postal Museum, Museum of Costume, Jane Austen Centre) tiež sídli v meste Bath.

bath31.jpg

Krásnych zákutí v tomto malebnom meste bolo aj na malej ploche neúrekom. A tak som si naplno vychutnala svieži vzduch pri rieke Avon, v malom parku zvanom Parade Gardens.

bath51.jpg

bath34.jpg

bath37.jpg

bath47.jpg

Princ Bladud

V parku Parade Gardens som objavila súsošie princa Bladuda so sviňou. Viaže sa s nimi legenda o založení mesta Bath:

Legenda hovorí, že zakladateľom mesta Bath bol princ Bladud, otec nešťastného kráľa Leara, ktorého zvečnil Shakespeare. Bladud v roku 863 p. n. l.  trávil svoju mladosť štúdiami v Aténach. Tu sa nakazil leprou. Po návrate domov ako taký nemohol dediť kráľovský trón, preto bol z domu vyhnaný. Palác opustil v prestrojení. Stal sa pastierom svíň v pustatine, kadiaľ nikto neprechádzal. Bolo to v údolí rieky Avon, v časti, ktorú dnes poznáme ako Keysham, takmer tisíc rokov pred Rímanmi a 1500 rokov pred Sasmi.

Ako Bladud so sviňami prechádzal krajinou hľadajúc žalude, prešiel rieku Avon cez plytčinu severne od Salfordu na mieste, ktoré sa neskôr nazvalo Swineford.

Svine sa od Bladuda takisto nakazili leprou, ale vyliečilo ich váľanie v horúcom bahne v okolí Bath Springs. Pozorujúc tento zázrak Bladud sa tiež vykúpal v horúcom bahne a takisto sa vyliečil. Triumfálne sa vrátil domov, aby sa stal kráľom. Z vďačnosti za vyliečenie založil mesto Bath a keltskej bohyni Sul venoval liečebnú silu prameňov. Preto o tisícročie neskôr Rímania nazývali toto mesto Aqua Sulis (Water of Sul), teda Voda Sul.

bath49.jpg

Pamätník "Anjel mieru" postavili občania mesta Bath na pamiatku kráľa Edwarda VII., zvaného Peacemaker (Mierotvorca), ktorý podporoval dobré vzťahy medzi Veľkou Britániou a inými európskymi štátmi, najmä Francúzskom.

bath45.jpg

V parku sa nachádza ešte jeden pamätník, a to W. A. Mozarta (vpravo od altánku).

bath41.jpg

Pozornosť návštevníkov púta aj rieka Avon.

bath40a.jpg bath53a.jpg

bath43a.jpg bath44a.jpg

bath54.jpg

bath55.jpg

bath57.jpg

Pulteney Bridge cez Avon

Keď sme prichádzali do mesta Bath, spočiatku mi na ňom niečo vizuálne nesedelo. Nepôsobilo na mňa ako ostatné anglické mestá. Mestské stavby sú tu totiž vybudované nie z červených tehál, ale z pieskovca. Myslím, že aj táto vizuálna "drobnosť" prispela svojou troškou k tomu, že som sa v Bath cítila veľmi príjemne.

Viac o Stonehenge a Bath nájdete na:

http://en.wikipedia.org/wiki/Stonehenge

http://www.theguardian.com/culture/2013/dec/17/stonehenge-visitor-centre-opens-english-heritage

http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/1571/stonehenge-tajomstvo-rozlustene/

http://en.wikipedia.org/wiki/Bath,_Somerset

http://sk.wikipedia.org/wiki/Bath

http://wikitravel.org/en/Bath

http://www.kingbladudspigs.org/king-bladud.html

Články s podobnou tematikou:

Brighton - mesto letovísk v Spojenom kráľovstve

Stretnutie v St. Albans

Aldenhamský krajinný park

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?