Jeden chce smotanovo-mliečnu omáčku, druhý radšej paradajkovú. Jeden by spal v ryži, druhý viac v zemiakoch. Jeden má rád mdlé chute, druhý by si najradšej ešte viac prisolil a prikorenil. Jeden teplé tak akurát, druhý, aby mu najprv jazyk obarilo. Prvý prevracia oči a odúva sa pri každej surovej i varenej zelenine, druhý s úsmevom schrúme surovú mrkvu a problém väčšinou nerobí ani tepelne spracovaná zelenina. Jeden si z ovocia vyberie iba jablko a jahody, druhý okrem banánov poje asi všetko. Atakďalej, atakďalej.
Problémy so stravou potom riešime tak, že raz sú na stole jedlá à la starší vnuk, inokedy à la mladší vnuk. Občas sa pritrafí, že nie je spokojný ani jeden. To keď skúsim pridať do niečoho rascu alebo fazuľu. Vtedy ani jeden nechce byť s jedlom kamarát. A tak z rascového vývaru najprv scedím rascu, až potom dorábam polievku a pridávam vajcové halušky. Alebo si dám námahu a z fazuľovej polievky vyberiem do taniera polievku so zeleninou a cestovinou bez fazule; ak tam náhodou nejaká predsa zablúdi, pred podaním ju starostlivo vyberiem lyžicou. Možno sa mi niekto vysmeje a možno iný tiež tak robí. Jednoducho rascu, ani fazuľu nezjedia. Ale to čo z ich varenia vznikne, to majú radi.
Inokedy sa pritrafí, že sú výsostne spokojní obidvaja naraz. Býva tak, keď sa na stole objavia palacinky, zemiakové placky, krupicová kaša... Buchty milujú obidvaja, prvý však zásadne bez akejkoľvek plnky, druhému džem neprekáža, práve naopak. Prvý si ich pýta posypané iba osladeným kakaom, druhý aj poliate roztopeným maslom.
Keďže ich škola vypísala voľno aj na Valentine's Day, teda na deň sv. Valentína, rozmýšľala som, čo svojím dvom veľkým láskam pripravím. Keď som sa ich opýtala, čo by chceli, obidvaja svorne zvolali, že palacinky. A tak boli kocky hodené. Baštili ich jedna radosť, ani dve panvice na sporáku ich rýchlosti nestačili.
Až ma nakoniec poctili pochvalou, že som najlepšia kuchárka na svete. Našťastie nehrozí, že by mi do nosa anglický dážď napršal. Varím rada, zvlášť keď vidím, ako im chutí, ako sa podarene oblizujú. Ale na druhej strane varím rada odtiaľ - potiaľ. Nepatrím k tým, ktorí sústavne vymýšľajú niečo nové. Iba ak ma kopne múza raz za sto kuchárskych rokov. Varím s radosťou v malých množstvách. Obrovské hrnce ma odháňajú od seba. No občas sa pritrafí, že sa k nim predsa len na chvíľu priviažem.
Rada varím pre deti, keď vidím, že im chutí. Na druhej strane, vždy keď si napríklad predstavím, ako dlho budem monotónne stáť pri sporáku a hypnotizovať panvice, aby pečenie palaciniek čo najviac urýchlili, a nič nepripálili, tak príprave cestička nedarujem navyše ani sekundu. Za roky domáceho kuchárčenia mnohé robím od oka. Pri ktorom jedle sa dá a čo robím často, tam už vôbec neuvažujem, koľko čoho sypem a prilievam. Palacinky však okrem ostatných dvoch - troch rokov som pripravovala zriedkakedy. A tak, keď sa mi pri príprave cestička nechcelo nič vážiť a odmeriavať, tak som niekedy strávila ešte dlhší čas tým, že najprv bolo všetko husté, potom riedke. A tak som znova prisypovala a znovu prilievala, až toho bolo veľa a aj pri sporáku som nakoniec stála dlhšie ako som pôvodne plánovala. Až som si uzákonila svoj vlastný postup ich prípravy.
Rozbijem do misky potrebný počet vajec (zvyčajne dve alebo tri vajíčka). Pridám štipku soli a taký počet zarovnaných polievkových lyžíc cukru, koľko je v miske vajec. Rozšľahám habarkou alebo ručným šľahačom na hladkú masu, potom za stáleho miešania pridám toľko múky, koľko masa maximálne pohltí. Na Slovensku polohrubú múku, v Anglicku obyčajnú „plain flour". A potom za stáleho miešania po troche prilievam mlieko, tak, aby sa masa riedila rovnomerne, aby nevznikali hrudky a dovtedy dolievam mlieko, až sa cestíčko rozriedi na požadovanú hustotu. Hustotu už mám zažitú v ruke. Zamiešam cestíčko naberačkou, naberiem z neho do naberačky a pomaly zlejem späť do misky. Začínajúce kuchárky môžu ale právom namietať, ako majú vedieť rozlíšiť tú správnu hustotu. Nuž poradím: pripravujte cestíčko spočiatku presne podľa receptov s odmeraním múky a mlieka v odmernej nádobe alebo na kuchárskej váhe a postupne prídete na to, aká má byť jeho správna hustota. A potom už iba mať trpezlivosť pri sporáku.
Ďalšie články s podobnou tematikou
O neláske-láske k mlieku a všeličom inom
