Na letisku

Autor: Agáta Krupová | 26.11.2013 o 12:03 | (upravené 26.11.2013 o 14:35) Karma článku: 11,67 | Prečítané:  1892x

Prihovorila som sa jej na zastávke autobusu. Vraj hej, autobus by mal ísť odtiaľto už o dve minúty. Na konečnej sa ponúkla pomôcť mi s kufrom. Kam letím? Zistili sme, že ideme rovnakým smerom a do odletu máme viac ako tri hodiny času. Tak si v letiskovej hale ku mne prisadla, aby dvom pri rozhovore rýchlejšie ušiel čas.

Vraj ide za svojím priateľom. Čakalo ju aj stretnutie s jeho rodičmi. Evidentne bola z toho nervózna. Ešte ich nepozná. Ako ju príjmu?

Aj sa so mnou rozprávala, aj nemohla pokojne obsedieť na zadku - už aby tu bolo to lietadlo!

Check in, kontrola príručnej batožiny, v družnom rozhovore sme spoločne prichádzali k pasovej kontrole. Že či som jej matka. Nie. Spoznali sme sa iba tu, na letisku. Pred nami i za nami pri okienkach prázdno, nuž aspoň trochu konverzácie.

Jeden zo zamestnancov spoločnosti, ktorá zabezpečovala náš let, sa nám takisto prihovoril, či cestujeme spolu. To už sme sa obidve smiali, že aj pred chvíľkou pri pasovej kontrole nás považovali za matku a dcéru.

Konečne sme preleteli hranice a šťastlivo pristáli. Náhlili sme sa dlhým koridorom. Pri vstupe do haly s pasovou kontrolou stála skupina troch ľudí s papiermi a perami v rukách. Staršia pani sa od nich oddelila a namierila si to rovno k nám. Obe nás pozdravila, potom upriamila pozornosť na moju mladú spoločníčku a opýtala sa jej, odkiaľ prichádzame do ich krajiny, za akým účelom – či na dovolenku alebo pracovne – a ako dlho v ich krajine plánujeme sa zdržať. Keďže v angličtine „you“ znamená aj „ty“, aj „vy“ rovnako, odpovedala moja mladá kamarátka za seba, lebo tak pochopila otázku. Pani sa potom opäť pozrela a usmiala na nás obidve, poďakovala sa nám za informácie, zaznamenala si niečo do papierov a zaželala nám príjemnú dovolenku.

Moja kamarátka sa ma opýtala: „Nechápem – čo to malo znamenať?“ Usmiala som sa: „Pani robila nejakú anketu. Myslím, že aj ona nás považovala za matku a dcéru. A keďže si zrejme myslela, že ja po anglicky nerozumiem, obrátila sa s otázkami na teba, lebo si mladá, teda si bola istá, že po anglicky vieš.“ To sme sa už smiali na plné hrdlá. Keď sme si na toaletách umývali ruky, pozreli sme sa na seba v zrkadle. Naozaj sme vyzerali ako matka a dcéra – obidve okuliarnate.

Prešli sme poslednou procedúrou, silno sa objali a zaželali si všetko najlepšie. Ja som sa ponáhľala na bus, ona išla pomaly za mnou. Znova sa jej začínalo zmocňovať napätie.

Oproti mne kráčali ľudia. Jeden sympatický mladý muž sa zrazu naširoko usmial, roztvoril náruč a s rozžiarenou tvárou prebehol okolo mňa. Obzrela som sa. Už sa silno objímali. Usmiala som sa. Nemusím sa báť o „dcéru“. Vyzerá, že je v dobrých rukách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Návod, ako zničiť ľudskú civilizáciu

Fakty a pravda sú vždy prvými obeťami populistov. Bez nich pritom nemôže existovať svet pre ľudí.

KOMENTÁRE

Toto už je vojna civilizácií

Prvé Trumpove dni v úrade favorizujú skeptické predpovede.

KOMENTÁRE

Profesor plukovník v zálohe

Záľuba v hodnostiach je prítomná aj v akademickej obci. Príkladom je plukovník Jahnátek.


Už ste čítali?