Dala som si do pohára 2 in 1 a pridala cukor. Nech je ako má byť. Tá imitácia bielej kávy. Od raňajok zostal v hriankovači kúsok čierneho obschnutého chleba. Natrela som ho maslom. Mal ďaleko od vianočky. No a čo?
Chutilo mi. Suchý chlieb mi pripomenul internátne časy. Vždy sme boli hladní - chalani aj baby. Tety kuchárky na najhladnejšie krky mysleli. Kasárenským svinkám zhrabovali nedojedky z tanierov, no chlebíkové polkrajce a kromky, sviatočne aj zvyšné pečivo od raňajok, čakali každý večer vo veľkom koši iba na nás. Nie odpadkovom, cha-cha. Predbiehali sme sa, kto viac z tých suchárov uchmatne. Na izbe sme si k nim zaliali čaj. Chutilo. A ako!
Hm, vtedy stačilo aj málo, aby bol človek šťastný.