Netreba vždy veľa

Autor: Agáta Krupová | 23.1.2013 o 16:25 | Karma článku: 15,56 | Prečítané:  358x

Rozprávali sme o snehu, o detstve a mne sa zrazu zachcelo bielej kávy. A vianočky. Pritom som ju v detstve neznášala. Tú bielu kávu. Babka mala stále na prípecku pripravený hrniec s uvarenou meltou. Mama mi z nej občas k raňajkám naliala do hrnčeka. Namiesto milovaného kakaa. A primiešala mlieko. Pridala aj lyžičku cukru. Tú trpko-sladkú chuť si pamätám veľmi dobre. Aj vôňu.

 

Dala som si do pohára 2 in 1 a pridala cukor. Nech je ako má byť. Tá imitácia bielej kávy. Od raňajok zostal v hriankovači kúsok čierneho obschnutého chleba. Natrela som ho maslom. Mal ďaleko od vianočky. No a čo?

Chutilo mi. Suchý chlieb mi pripomenul internátne časy. Vždy sme boli hladní - chalani aj baby. Tety kuchárky na najhladnejšie krky mysleli. Kasárenským svinkám zhrabovali nedojedky z tanierov, no chlebíkové polkrajce a kromky, sviatočne aj zvyšné pečivo od raňajok, čakali každý večer vo veľkom koši iba na nás. Nie odpadkovom, cha-cha. Predbiehali sme sa, kto viac z tých suchárov uchmatne. Na izbe sme si k nim zaliali čaj. Chutilo. A ako!

Hm, vtedy stačilo aj málo, aby bol človek šťastný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?