Medziansky hrádok a 800ročnica najstaršej písomnej zmienky v Šariši

Autor: Agáta Krupová | 8.10.2012 o 23:08 | (upravené 7.3.2015 o 9:15) Karma článku: 7,46 | Prečítané:  1286x

Jeho zrúcaniny boli voľakedy častým miestom našich rodinných vychádzok. Turisticky nenáročný kopec v blízkosti nášho mestečka s výborným výhľadom na okolitý terén bol vďačným cieľom našich víkendových minivýletov.

Občas sme sa s dcérkou pretekali, kto sa na ceste domov skotúľa po tráve z kopca dolu prvý. Občas sme si hore na zrúcaninách aj poskákali. Chceli sme vyzistiť, kde sa nachádza tajná chodba, ktorá podľa starých Hanušovčanov mala viesť od kaštieľa až na Zámek, ako hrádok miestni volali. No nič sme nezistili. Nakoniec všetky reči o tajnej chodbe v roku 1982 poprel výskum vtedajších pracovníkov Archeologického ústavu SAV v Nitre Doc. Michala Slivku a Dr. Adriána Vallašeka. Počas prác totiž nenašli žiadnu tajnú chodbu, iba skalné previsy s vnútornými dutinami. A potom podali aj vysvetlenie, že existencia takejto chodby vlastne nemá žiadne opodstatnenie. Prečo? Pretože hrádok zostal opustený už začiatkom 14. storočia. V 15. storočí sa na hrádku síce chvíľu zdržiavali husiti, ale nakoniec ho dal kráľ zbúrať. Keďže sóosovský kaštieľ bol v Hanušovciach postavený až v 16. storočí (r. 1564) a kaštieľ rodiny Dessewffy až v polovici 18. storočia, načo by kto viedol tajnú chodbu na hrad, ktorý už v podstate neexistoval?

Keď som prišla predminulý týždeň na Slovensko, priatelia ma informovali, že cez víkend sa v Medziankach konajú oslavy. Veď od roku 1212, kedy sa k hrádku viaže prvá písomná zmienka svojím datovaním najstaršia na území Šariša, uplynulo už okrúhlych 800 rokov. Samozrejme, že ma to nenechalo ľahostajnú, a tak som sa minulú nedeľu pobrala do Medzianok.

Pred vystúpením z autobusu som si v chotári pri lietadle všimla rozložený tábor božohrobcov. Kráľ Ondrej II. daroval totiž kláštoru križiackeho rádu v Chmeľove aj megešský majetok siahajúci na východ po Topľu.

meges1a.jpg

Tak som si povedala, že si ich trošku omrknem už tu. Dokonca som zbadala aj Jeho Veličenstvo uhorského kráľa Ondreja II. v spoločnosti manželky Gertrúdy. Kráľ akurát pasoval za rytiera otecka ktorejsi dvornej slečny zo svojho sprievodu.

meges2.jpg

Potom som sa už ponáhľala do centra obce. Ale predtým som si ešte pri ceste všimla novú tabuľu s erbom a historickými názvami obce.

meges3.jpg

No neodolala som a na kratučký okamih som sa zo stredovekého podhradia preniesla do mytologického Grécka vďaka kentaurom súčasného výtvarníka Jána Zelinku (ako som sa neskôr dozvedela od miestnych obyvateľov meno autora týchto skulptúr, ktoré lákajú pohľad okoloidúcich).

meges4.jpg

Keďže som sa fotografovaním chvíľu zdržala, cestou do centra obce ma kráľovský sprievod obehol. Nič to za to - úvodný ceremoniál som napriek tomu stihla a bola svedkom stretnutia kráľa s jeho poddanými.

meges9.jpg

Úvodný program osláv sa niesol v réžii Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, historickú skupinu zastrešil Ranč Breziny z Pavloviec. Ďalší program - vystúpenie folklórnej skupiny Vargovčan z Hanušoviec nad Topľou a folklórneho súboru Orgonina z Vranova nad Topľou - zastrešovalo Hornozemplínske osvetové stredisko Vranov nad Topľou.

Domov som odchádzala plná dojmov. Po dlhom čase som cítila silnú vôňu domova, stretla mnohých známych, dozvedela sa mnoho zaujímavého.

No pre mňa osobne to oficiálnymi oslavami neskončilo. Bola som v podhradí, ale nie na hrade. Tam ma to ťahalo. A tak som si ďalší deň, teda minulý pondelok, obula svoje túlavé topánky, prehodila ruksak cez plece a vybrala sa na Medziansky hrádok. V lete som sa na internete dostala k správe, že hrádok opravujú. Starosta obce zmobilizoval skupinu dobrovoľníkov, ktorí sa pod dohľadom odborníkov pustili do záchrany hradných ruín. Peniaze na ich záchranu sa vraj snažia získavať z rôznych zdrojov. No počas mojej návštevy sa na hrádku nepracovalo. Vládlo tu ticho a pokoj.

meges29.jpg

Prichádzala som z východnej strany od Hanušoviec. Hrad je až za týmto vŕškom, obrastený hustejším porastom. Poprchával dážď a ja som sa trochu šmýkala. Bola som sama, tak som sa rozhodla obísť hradný vŕšok dookola a dostať sa k nemu prístupovou cestou od obce Medzianky.

meges11.jpg

Oproti tomu, ako som si pamätala spred viacerých rokov, v súčasnosti je prístupový terén z tejto časti hradu prečistený od porastu.

Hradné ruiny začínajú naberať jasné kontúry.

meges14.jpg

meges15.jpg

meges16.jpg

meges17.jpg

V niektorých miestach dosahovali obvodové múry hrádku hrúbku až cez 3m.

meges23.jpg

meges19.jpg

V hradnom areáli sa nachádzala cisterna, ktorá slúžila ako zásobáreň povrchovej vody.

meges18.jpg

meges22.jpg

meges30.jpg

Veľká časť hrádku však ešte len čaká na rekonštrukčné zásahy.

meges24.jpg

meges25.jpg

Z hrádku je pekný výhľad na okolitý terén. Preto ho v čase 2. svetovej vojny využívali aj ako vojenskú hlásku.

Na ďalšom zábere sa v pozadí črtajú kontúry Slánskych vrchov.

meges20.jpg

Z Medzianskeho hrádku vidno aj prvé dva zo série štyroch hanušovských viaduktov na trati Prešov - Vranov nad Topľou.

meges26.jpg

meges28.jpg

Po dlhom čase som sa vyžívala v atmosfére hrádku, ktorá na mňa pôsobila veľmi ticho, pokojne, pohodovo. Poriadne som sa pokochala pohľadom na okolitú krajinu a na mnohé si zaspomínala. I na to, ako sme si pred mnohými rokmi chceli overiť fungovanie svetelnej signalizácie medzi Megešským, Kapušianskym a Šarišským hradom. Symbolicky sa vtedy spojili iba dva - Medziansky hrádok a Kapušiansky hrad. No mali sme trochu problém vidieť sa navzájom cez večerné vatry, lebo ich svetlo pohlcovalo večerné osvetlenie obcí medzi oboma hradmi.

 

Poznámka:

V niektorých turistických sprievodcoch sú Medzianky v obvode Hanušovce nad Topľou v okrese Vranov nad Topľou priradené k hornému Zemplínu. Avšak Medzianky, Hanušovce nad Topľou a ďalšie susedné obce patrili v minulosti pod Šarišskú župu. Tento kraj bol vždy Šariš. Hraničný so Zemplínom, ale Šariš. Tým, že sú Hanušovce nad Topľou a obce v ich obvode priraďované v poslednom období k hornému Zemplínu zapríčinil iba ten fakt, že spadajú pod okres Vranov nad Topľou, ktorého podstatná časť historicky patrila k hornému Zemplínu. Na námietky kompetentných vydavatelia turistických sprievodcov nereagovali. A tak sa v súčasnosti tento región prezentuje na Slovensku i za hranicami Slovenska ako horný Zemplín. No nie je to tak. Hranicou medzi Šarišom a Zemplínom bol v tejto časti regiónu až Hermanovský potok. Je ukrytý za horizontom výbežkov Slánskeho pohoria vzadu vpravo.

meges27.jpg

 

 

Viac historickej faktografie o hrádku a obci nájdete na:

http://www.castrum.sk/page.php?id=17&ratings=1

http://www.slovakiaguide.sk/mesta-obce/presovsky-kraj/vranov-nad-toplou/medzianky

http://www.saris.eu.sk/medzianky/sk/historia.html

http://www.medzianky.sk/medziansky_hradok.html

http://www.ta3.com/clanok/1006009/v-medziankach-zachranuju-hrad.html#.UFjS8Yo0GPI.facebook

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?