Trampoty zahraničného Slováčika prváčika

Autor: Agáta Krupová | 26.8.2012 o 23:29 | Karma článku: 14,55 | Prečítané:  2592x

V súčasnosti nie sú až také ojedinelé prípady detí, ktoré sa narodili v inej krajine, tam žijú a tam chodia do školy, no majú trvalý pobyt na Slovensku. Myslím teda na tie deti, ktorých krajinou je de jure Slovensko, ale de facto je ich krajinou tá zem, kde sa narodili, kde vyrastajú a kde sa tieto deti naozaj cítia byť doma. Napriek tomu, že takého deti si plnia povinnú školskú dochádzku v zahraničí, musia podľa slovenských zákonných noriem dodržiavať určité školské pravidlá aj na Slovensku.

To znamená, že nestačí, ak rodičia doložia potvrdenie o návšteve školy svojho dieťaťa v inej krajine, ale také dieťa musí vykonávať komisionálne skúšky z konkrétnych predmetov aj na slovenskej základnej škole. Rodič však môže rozhodnúť, či tieto skúšky bude dieťa podstupovať každý rok alebo ich vykoná naraz - jednu za prvý a jednu za druhý školský stupeň.

Nedávno môj starší vnuk z takého dôvodu robil komisionálne skúšky zo slovenského jazyka a prírodovedy za prvý ročník základnej školy na Slovensku.

Všetky učebnice som mu do Anglicka priniesla v septembri minulého roku po mojej ostatnej návšteve Slovenska. Keďže sme teraz celá naša rodina v zahraničí, vnúčik na Slovensko chodieva iba veľmi zriedka a na veľmi krátky čas. Uvádzam to z toho dôvodu, lebo tento fakt sa výraznou mierou podpísal pod naše spoločné učenie.

Predtým, ako sme s učením začali, mala som o všetkom inú predstavu. Vnuk síce nikdy nechcel rozprávať slovensky, ale ja som sa s ním po slovensky rozprávala vždy. Bola to taká naša osobná slovensko-anglická či anglicko-slovenská konverzácia, keď každý z nás rozprával svojim jazykom, ale navzájom sme si rozumeli. Preto som si pôvodne myslela, že síce budú problémy s tým, aby aj on začal rozprávať po slovensky, ale keď toto prekonáme, tak ostatné bude hračka. No nebola. Neuvedomila som si jednu dôležitú vec - Slovensko aj Anglicko sú síce európske krajiny, napriek tomu sú v oboch krajinách odlišné kultúry, spôsob života, príroda a podobne, a to sa zákonite premieta aj do učebných textov. To, čo pre ostatných slovenských prvákov bolo samozrejmosťou, preňho bolo veľakrát exotikou alebo španielskou dedinou a na každom kroku za jeho poznaním sme mu museli všetko opisovať a vysvetľovať, aby získal predstavu, o čom je reč, aby to pochopil.

Niektoré ťažkosti, ktoré vnuk mal, som predpokladala, že budú. Napríklad abeceda. No myslela som si, že najväčšie problémy budú s písmenami CH, DZ a DŽ. No v skutočnosti boli problémy s písmenom J, ale najväčšie s písmenom C.  Preňho to vždy bolo písmeno „SÍ" a čítal ho ako „K". Práve kvôli písmenu C sa veľmi skoro po tom, ako sme začali, zasekol, a nie a nie s ním pohnúť ďalej. Prišla prvá vážna kríza. Keďže asi v 80 percentách som ho na skúšky pripravovala ja, povedala som si, že si urobíme krátke prázdniny. No tieto „prázdniny" boli nakoniec veľmi dlhé a keď sme sa vrátili k učeniu opäť, znova sme začínali úplne od začiatku. Avšak hoci nám Céčko ešte stále robilo pri čítaní problémy, už sme ho predsa poznali, vedeli sme, akú šarapatu nám robí a ako máme byť naň obaja pripravení.

V angličtine nie sú mäkčene a nie sú dĺžne. A pri mäkčeňoch máme aj výnimky - slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li.

 

 

„Natty, teraz čítaj toto."

„...pekňé kvety..."

„Natty, nie pekňé, ale pekné..."

„Povedala si, že de, te, ne, le musím čítať mäkko!?"

 

 

Nebolo jednoduché mu vysvetliť všetky úskalia slovenského jazyka. No s dvojhláskami sme veľký problém nemali. Viac nás v diktátoch potrápili „i" a „y", „ŕ" a „ĺ", ale aj dĺžne a mäkčene ako také. Deliť slová na slabiky nebol problém, podobne ako určovať prvú hlásku, poslednú hlásku alebo všetky hlásky v slove. Týmto už vnuk veľmi dávno prešiel aj v Anglicku. A tiež slovenský šlabikár je vypracovaný dobre; slabiky v nových alebo ťažkých slovách sú farebne oddelené.

Najväčší problém bol, že vnuk nerozmýšľa po slovensky. Články sa naučil čítať pekne. Hoci mal spočiatku problém s vyslovovaním slov, kde bol zhluk spoluhlások - mrkva čítal méérkva, štvrtok čítal štvéértok a podobne - postupne sa zbavoval týchto chýb. No viac ako čítaniu sme sa venovali tomu, aby porozumel všetko, čo prečítal.

No niekedy nestačilo iba preložiť slovo alebo vetu. Bolo potrebné mu vysvetliť, čo ten preklad znamená. Ako príklad uvediem slovo „prezuvky". V Anglicku sa deti v škole neprezúvajú. Dokonca mám skúsenosť od vnukov, že ani deti v materskej škôlke. Teda keď sme si toto slovo prečítali, povedala som mu, že sú to papuče, ale musela som mu vysvetliť, aké papuče, prečo sa volajú práve tak. Učenie sa nám pri podobných slovách veľmi predlžovalo.

Čo sa týka prírodovedy, mnohé zvieratká poznal aj podľa slovenských názvov, ale mnohé nie. Napríklad lastovičky. Nepoznal ich z videnia, nevedel, že zvyknú sedieť na elektrickom vedení a že majú hniezda na domoch. Alebo bociany. Aj keď v našom mestečku na Slovensku je jedno bocianie hniezdo, nikdy okolo neho nešiel a nevedel ako bociany vyzerajú, že si stavajú hniezda na komínoch, že stoja na jednej nohe. Oveľa ľahšie sa naučil delenie živočíchov na cicavce, vtáky, ryby, plazy, obojživelníky a hmyz a všetko čo s tým súvisí, lebo niečo také sa učil aj v Anglicku. V šlabikári na každej druhej strane sú hrable. S hrablami sa predtým v živote nestretol, podobne ako s ručnou kosou. V Anglicku ani my ani nikto z našich známych nezavárame ovocie, nenakladáme zeleninu, s ničím sa tu vnuk nestretáva. Všetko som mu sľúbila vidieť, keď sa vrátim znova na Slovensko a bude s bratom ku mne chodiť na prázdniny. Vtedy sa im tie reálie stanú - verím - blízke tak ako ostatným slovenským deťom.

 


„Natty, čítaj."

„Pes, krava, ovca, medveď, líška, mačka, jeleň."

„Povedz, ktoré zvieratká sú domáce zvieratá a ktoré z nich sú voľne žijúce zvieratá."

„Pes, mačka - domáce zvieratá."

„Áno, a ešte?"

„Medveď, líška, jeleň - to sú voľne žijúce zvieratá."

„Dobre. Ale ostali ti ešte ovca a krava. Aké sú to zvieratá? Domáce alebo voľne žijúce."

„Neviem, starká."

„Nehovor mi, že nevieš." (Rozmýšľam ako Slovenka.)

„Neviem, starká. To sú farm animals."

„Nie, to sú tiež domáce zvieratá.

„Nie, starká, pet zvieratá sú pes a mačka."

„Dobre, Natty, toto platí v Anglicku. Aj farmové zvieratá platí v Anglicku. No na Slovensku sú aj farmové zvieratá domáce zvieratá. Budeš si to pamätať, dobre? Teda aj kozu, sliepky............ Áno?"

„Dobre, starká."

„Ideme teda odznova............"

 

 

Naše učenie nebolo ľahké, ale stálo za to. Veľká vďaka patrí našej pani učiteľke Vierke, s ktorou sme boli v kontakte, ktorá nás usmerňovala, posielala diktáty a iné úlohy, a tiež nás navigovala na internetovú stránku komensky.sk, kde boli mnohé cvičenia, testy, ktoré nám pri učení pomáhali.

Myslím, že až bude môj vnuk veľký, bude rád, že po slovensky vie, hoci sa teraz neraz priečil. Ale skúšky zvládol. Všetci sa tomu tešíme. Už si priniesol do Anglicka slovenské učebnice na ďalší školský rok. Teraz však už bude hlavná vyučujúca jeho mama, lebo ja sa onedlho vraciam na Slovensko. Moja rodinná misia tu končí. No bude pokračovať počas každých prázdnin na Slovensku. Budem mu ukazovať všetko, čo je pre Slovensko a život Slovákov typické, čo je symbolické, vysvetľovať mu, aké sú slovenské reálie. Už viem porovnať život v oboch našich krajinách a už trošičku poznám úskalia vo vyučovaní slovenského jazyka. A zároveň dúfam, že raz sa môj vnuk naučí po slovensky aj rozmýšľať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?