Cnie sa mi

Autor: Agáta Krupová | 26.12.2011 o 18:48 | Karma článku: 9,13 | Prečítané:  1097x

Počas bežného roka ani veľmi nevnímam, že som ďaleko od Slovenska. Ďaleko? Dnes je všetko relatívne. Aj diaľka. Z Londýna do Bratislavy sa dostanem letecky za dve hodiny, z Bratislavy rýchlikom, vlakom a autobusom v poradí ako uvádzam do rodného mestečka na východe Slovenska za sedem hodín. S rodinou a priateľmi som v kontakte denne cez elektronickú poštu, internetový telefón a sociálnu sieť. A aspoň raz v roku som na Slovensku osobne. Nemám pocit, že som od nich veľmi vzdialená. Veď ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď sa niekto odsťahoval iba do iného kúta Slovenska, nebol ani zďaleka so svojimi blízkymi tak často v kontakte. No prídu Vianoce a ja zrazu každý rok pocítim veľkú túžbu po domove, po vôni ihličia, škorice a vanilky, po vianočných koledách, po polnočnej omši...  Čím to je, že Vianoce na Slovensku majú iný rozmer?

Pred viacerými rokmi, keď som trávila Vianoce v Londýne prvýkrát, cítila som sa tu trochu zvláštne, no predsa zaujímavo. Všetko bolo pre mňa nové, neznáme. Pripravovala som vtedy a doposiaľ stále pripravujem tradičné ľudové menu šarišského kraja. Od dcéry som vedela, čo sa nedalo zohnať v obchodoch - jednoznačne mak, no problémy boli aj s niektorými inými produktami, takže z domu som išla poriadne nabalená. Iba kyslú kapustu sme zháňali na poslednú chvíľu, lebo som ju nechcela prevážať lietadlom. Podarilo sa, no mala takú divnú chuť ako aj obchod, kde sme ju kupovali. Dnes kyslú kapustu nájdete nielen v početných poľských obchodoch, ale bežne už aj v supermarketoch. Pamätám si, že na opekance s makom („bobaľki") som si droždie aj mak priniesla, ale tesne pred pečením, keď už bolo cesto vykysnuté, som zistila, že dcéra nemá ani poriadne veľkú dosku, ani váľok. Dosku bez problémov nahradil kuchynský stôl, s váľkom to bol chvíľku problém, ale poradila som si.

Na Slovensku je zvykom pridávať na stôl jeden prázdny tanier pre tých, ktorí už nie sú s nami alebo pre neočakávaného hosťa. V Londýne je skôr zvykom, že v rodine sa bežne pri štedrovečernom stole zídu aj tí, ktorí by inak zostali doma sami. A nie sú to len Slováci a Česi, ktorí sa takto združujú. Niekedy sa pri jednom rodinnom stole zídu ľudia z dvoch-troch kontinentov. Východoslovenské vianočné menu je také, že tí, ktorí ho nepoznali, pozerali na pripravený stôl s jeho atypickými vôňami divne, s rozpačitými pocitmi. A po ochutnaní čaro kapustnice a iných našich dobrôt nie každý odhalil. Ja som sa doposiaľ ešte nikdy nedotkla kreviet a nedotkla by som sa ich ani na žiadnej návšteve. Vždy som rada, ak ma ponúknu aj niečím iným. A tak po prvej takejto skúsenosti sme nasledujúci rok pripravili aj moriaka, hoci doma na Slovensku sme na Štedrý večer mäso nikdy nejedávali.

Pre mňa Vianoce znamenajú tak ako hocikedy inokedy aj čas, keď idem do kostola Bohu ďakovať, prosiť i odprosovať. Jeho živou súčasťou je radostná, dojímavá a vznešená oslava narodeného Dieťaťa. Viem, že toto je najdôležitejšie. No od narodenia som bola zvyknutá na neopakovateľnú atmosféru v kostole vďaka jeho tradičnej vianočnej výzdobe, úchvatnej vianočnej hudbe i spevom a krásnemu veľkému betlehemu. Všetky tieto aspekty umocňujú moje prežívanie duchovnej oslavy. No v Anglicku mi toto chýba. Keď som raz o tom s niekým rozprávala, čo mi tu chýba a nemohla som nájsť ten správny výraz, pomohli mi: „Oni sú suchí." Áno, je to výstižné označenie. Oni svoju vieru prežívajú iným spôsobom. Nevadí mi to v iných ročných obdobiach, ale na Vianoce mi hrozne chýba naša duchovná vlaha. Naša pestrosť obradov. Naše precítené koledy, keď sa hlasivky v hrdlách rozkmitajú naplno a vyludzujú tie najkrajšie tóny. Tu v niektorých kostoloch je symbolická drobná ozdoba z maličkým betlehemom, niekde chýba aj toto. Sväté omše sú 25. decembra síce spievané všetky, ale spieva predovšetkým zbor a ľudia iba poriedko. Chýba mi, že nemôžem spievať naplno, lebo by som upútala pozornosť, hoci na Slovensku môj hlas úplne splýva s ostatnými, lebo tu prejavuje svoju radosť každý týmto spôsobom. Spomenula som si na slová jedného z bývalých kaplánov: „Všetci - a oni tiež - sa chcú tešiť a oslavovať Boha svojím spevom. Kostol nie je pódium pre profesionálov. " Bola to reakcia na poznámku, že do spevokolu chodia aj ľudia, ktorí nemajú veľmi dobrý hudobný sluch a občas trochu deformujú výkony ostaných.

Dokonca keď v tejto súvislosti myslím na komerčné reklamy, v tých slovenských ako si ich pamätám spred niekoľkých rokov, bolo tiež viac vianočného čara a vnútorného prežívania ako v britských reklamách. Nehovoriac o tom, že v Anglicku toho roku začali niektoré vianočné reklamy už na prelome septembra a októbra, keď ešte bolo horúce takmer letné počasie. „Jingle Bells" a „Holy Night" som po celý vianočný čas počula len niekoľkokrát v jednom shopping centre. Oveľa skôr tu počujete najrôznejšie songy z celého sveta. V inom čase by sa mi mnohé z nich veľmi páčili. Teraz som však bažila po iných songoch.

Nie je problém navariť a napiecť, nie je problém urobiť stromček, potom spoločne sadnúť okolo štedrovečerného stola i ďalšie dni a tešiť sa z prítomnosti najbližších, tešiť sa z ich vianočnej radosti, nie je problém stretnúť sa s priateľmi a tráviť Vianoce vo vzájomnej spoločnosti, nie je problém pustiť si doma koledy z CD či DVD, nie je problém ísť do kostola ... Problém je, že počas Vianoc mi v Londýne niečo chýba. Túžim po mojej „original country", po mojom slovenskom domove so všetkými dôverne známymi a spomienkami presiaknutými skutočnosťami.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?