Believe it or not II. - Svet neuveriteľných kuriozít

Autor: Agáta Krupová | 21.7.2011 o 1:27 | Karma článku: 5,82 | Prečítané:  1665x

Do tohto netradičného múzea som sa chystala už dlhšiu dobu. Šteklilo moju zvedavosť. Lákala ma reklama na päť poschodí rôznych svetových atrakcií, pri ktorých sa návštevník sám rozhodne, či uverí alebo nie, ktoré vystavované exponáty sú pravé, originálne a či uvádzané informácie sú pravdivé.

 

Takzvaným duchovným otcom myšlienky Believe it or not bol začiatkom 20. storočia novinár, cestovateľ, podnikateľ a dobrodruh Robert Ripley. Pod hlavičkou Verte-neverte mu od roku 1918 vychádzali v USA novinové články, v ktorých americkej verejnosti predstavoval fascinujúce a neuveriteľné artefakty, úkazy a ľudí z celého sveta. Popularita jeho novinových článkov rástla tak, že sa neskôr dočkal aj vlastnej rozhlasovej a televíznej show. A v USA, v Chicago, bolo v roku 1933 zriadené aj prvé múzeum tohto druhu, tzv. Ripley´s Odditorium.

Každé Ripley´s Believe It or Not! Odditorium je charakterizované vlastnou kolekciou zvláštností a ich prezentáciou. V Londýne bol tento druh múzea otvorený na Piccadilly Circus v auguste 2008. Toto odditorium je časťou celosvetového reťazca múzeí; z nich každé má minimálne 500 autentických originálnych a neuveriteľných exponátov zozbieraných po celom svete, reprezentujúcich rôzne miesta a rôzne kultúry, ktoré počas svojich ciest Robert Ripley navštívil.

Pri vstupných dverách do budovy londýnskeho múzea hneď zaujme vyzývavá figurína najvyššieho muža sveta. Už tu, priamo na chodníku, môžete si porovnať vlastnú výšku postavy s jeho.

believe20.jpg

Vzápätí vo vstupnom foyeri je zhluk podivných postavičiek živých a umelých maskotov. Návštevníkov letáčikmi navnadzujú kúpiť si vstupenku a zažiť niečo neuveriteľné múzejné pážatá. Vo vitrinách upútajú zrak drobné kuriozíty, ktoré uvidíte, ešte ste ani vstupné nezaplatili. A to nie je najlacnejšie.

believe21.jpg

Prehliadka začína ukážkou najväčšej kolekcie olympijských faklí na svete. Okrem iných je to napríklad olympijská fakľa z roku 1936, ktorou sa zapaľoval olympijský oheň v Berlíne, i fakľa z roku 1968 v Mexico City, kde Dick Fosbury vyhral zlato v skoku do výšky použijúc novú radikálnu techniku skoku flopom. Veríš, či neveríš?

believe22.jpg

Časť expozície je venovaná Robertovi Ripleymu, jeho rozbehanému životu, cestám a stretnutiam s celebritami vtedajšieho sveta a inými pozoruhodnými ľuďmi. (Poznámka: Ripleymu a jeho novinovým článkom s karikatúrami bude venovná III. časť série Believe it or not.)

Ornamentálne hodiny sú vyrobené z orechového dreva umelcom zo severnej Dakoty. Orientálne "dračie kreslo" bolo Ripleyho obľúbeným a bolo súčasťou jeho spálne. "Americká ikona" Mini Cooper tu originálnym spôsobom predstavuje Swarovského krištáľ, kde 50 odlišných obrazov predstavuje 50 štátov USA. Každá litografia bola precizne umiestnená na karosériu auta počas viac ako 6-mesačného cyklu. Zastúpenie tu majú napr. Socha slobody, Mount Rushmore a štátny znak USA. Hodnota exponátu je viac ako milión dolárov. ... Veríš, či neveríš!

believe23.jpg

Chitty Chitty Bang Bang bol v roku 1968 natočený úspešný muzikálový film podľa knihy Iana Fleminga, ktorý je tiež autorom populárneho Jamesa Bonda. V múzeu sa nachádza tento originálny prístroj zvaný Humbug Major Sweet Mashine, vyrobený pre film. Veríš, či neveríš!

believe24.jpg

Trampský "Očenáš" je ďalším exponátom, ktorý zaujal moju pozornosť. Trampi verní svojej tradícii si vyrábali predmety pre vlastnú potrebu ručne z prírodných materiálov. Tento "Očenáš" je vyrobený z drevenej krabice na cigarety. Veríš, či neveríš?

believe26.jpg

V ďalšej skulptúre vdýchol umelec život žrebcom. Jeho krehké, ale dynamické výtvarné pretlmočenie bujnejúcich kopýt a veľkolepých hláv vyjadruje akciu, keď kone narážajú na draka. Skulptúra je vyrobená z ťavej kosti. Veríš, či neveríš?

believe27.jpg

believe27a.jpg

believe27b.jpg

Múzeum v hojnej miere prináša informácie o ľuďoch, ktorých príroda obdarila niečim výnimočným, alebo sa sami zaslúžili o svoju výnimočnosť.

Thomasa Weddersa, cirkusového zabávača zo začiatku 18. storočia, obdarila príroda až 19 cm dlhým nosom. Nikto v histórii ľudstva ho vraj neprekonal. Veríš, či neveríš?

believe29a.jpg

Krokodílim mužom v Juhoafrickej republike volali Bobbyho Blackburna, ktorý si dal implantovať do svojho chrupu krokodílie zuby. Vraj sa dal počuť, že "nové zuby" mu slúžia dobre a sú dosť ostré, aby dokázali prekusnúť kúsky jeho obľúbeného krokodílieho stehna. Veriš, či neveríš?

believe30.jpg

J. T. Saylors z USA, štát Georgia, dokázal úplne prekryť svoj nos spodnou perou a bradou. Veríš, či neveríš?

believe31.jpg

V múzeu sa nachádzajú rôzne predmety, ktoré nejakým spôsobom dokumentujú alebo vypovedajú o rôznych svetových osobnostiach. Napríklad? Abraham Lincoln, Winston Churchill, princezná Diana, ale azda najväčší priestor je venovaný Marilyn Monroe.

Táto hodvábna stužka, uprostred ktorej je ručne gravírovaný obraz Abraháma Lincolna, bola vraj vyrobená v roku 1865 krátko po atentáte na prezidenta. Veríš, či neveríš?

believe35.jpg

Obraz princezny Diany tvoril Slater Barron z Kalifornie na suchej absorbčnej látke. "The Official Lint Portrait of Princess Diana" znázorňuje oslnivú princeznú v kráľovskej záhrade Kensingtonského paláca. Veríš, či neveríš?

believe28.jpg

Možno niekoho naozaj zaujíma, aké líčidlá Marylin používala, ktorý sveter bol jej najobľúbenejším a podobné hlúposti. Mňa viac zaujal obyčajný novinový článok, ktorý takmer pred 50 rokmi ako jeden z prvých sa vážne zamýšľal nad doposiaľ nevyriešenou záhadou Marilynej smrti.

believe33.jpg

Úchvatné však boli výtvarné scény kreované z ryžových zniek, miniatúrne portréty slávnych ľudí alebo obrazové výjavy zo Starého a Nového zákona maľované Enricom Ramosom na semenách tekvice. Veríš, či neveríš?

believe37.jpg

believe38.jpg

believe39.jpg

V múzeu som strávila niekoľko hodín, pričom viaceré úseky expozície som iba narýchlo prebehla. Hoci to nie je celkom múzeum môjho vkusu, predsa som tam našla mnoho vecí, pri ktorých som sa dlhšie pozastavila. Čo som vyslovene obišla, bola časť, ktorú ja nazvem "sieň hrôzy". V závere prehliadky som sa ešte trochu pomotala po maličkom labyrinte zrkadlovej siene, aby som nakoniec vyšla na čerstvý vzduch večerného Londýna, lebo v tomto múzeu nie ste veľmi obmedzovaní časom; zatvárajú ho až pred polnocou.

Na záver uvádzam myšlienku, ktorú Ripley rád citoval:

Pravda býva zvláštnejšia ako fikcia.

 

Súvisiace články

1. Believe it or not I. - Ver! Alebo nie? (Fejtón). http://krupova.blog.sme.sk/c/268131/Believe-it-or-not-I-Ver-Alebo-nie-Fejton.html

 

Odkazy

http://www.ripleyslondon.com/

http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Ripley


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?