London-Harrow I. – Byron a jeho nemanželská dcéra Allegra

Autor: Agáta Krupová | 8.4.2011 o 20:18 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  1574x

Dá sa povedať, že dennodenne prechádzam Harrow on the Hill a Harrow Wealdstone pešky. Táto severozápadná časť Londýna je ešte aj dnes mnohými označovaná ako "posh area". Prečo? Predtým, keď som sem iba sporadicky prichádzala na návštevu, nemala som pocit, že je to extra nóbl štvrť. No keď som tu začala pred dvomi rokmi bývať, uvedomila som si, že je to naozaj slušná štvrť. Postupne, ako som sa o Harrow zaujímala viac, dozvedela som sa mnoho zaujímavosti. Jedna z vecí, ktoré ma upútali hneď na začiatku, bol častý výskyt mena anglického básnika, predstaviteľa romantizmu lorda Georgea Gordona Byrona v názvoch verejných miest: Byron Park, Byron Court, Byron Road, Byron Hill Road, Byron Hall... Na nie príliš veľkú mestskú areu tých "Byronov" bolo prihusto. Mne blízka otázka "prečo?" znova spôsobila, že som sa pustila hľadať a nachádzať odpovede. A tak som sa dozvedela, že Byron chodil do prestížnej Harrow School a neďaleko je pochovaná jeho nemanželská dcéra Allegra.

George Gordon Byron sa narodil 22. januára 1788 v Londýne v aristokratickej rodine. Vyrastal v škótskom prístave Aberdeen, kam sa jeho matka presťahovala krátko po jeho narodení, lebo rodičia nakoniec spolu nežili. Byronov otec zomrel, keď mal malý George iba tri roky. S matkou ostal úplne bez prostriedkov. Jej hysterická povaha spôsobila, že z neho vyrastal samotár. Keďže od narodenia kríval, veľkou vášňou mu boli knihy.

Ako desaťročný zdedil Byron po svojom strýkovi veľký majetok a titul lorda. A tak sa presťahoval na svoje panstvo Newstead v Nottinghame, odkiaľ odišiel do školy v Harrow. Neskôr na univerzite v Cambridge študoval politické právo. V rokoch 1809 - 1811 cestoval po Portugalsku, Španielsku a Grécku, ktoré mu učarovalo najviac. V parlamente sa stal členom snemovne a pracoval vo výbore, ktorý menil trest smrti na pokutu alebo väzenie. Do tej doby prehliadaný Byron sa stal zrazu osobnosťou a bol pozývaný do všetkých salónov. Jeho milostný život bol veľmi pestrý. Pozornosť však upriamujem iba na dve jeho partnerky.

Začiatkom roku 1815 sa oženil s bohatou dedičkou a nadanou poetkou Anabellou Milbank, no ich manželstvo nebolo šťastné. Koncom toho istého roka sa im narodila dcéra Ada, ale už po mesiaci odišla Anabella k rodičom. Požiadala o povolenie k rozluke, s čím Byron súhlasil. Koncom apríla 1816 kvôli škandálu sprevádzajúcemu jeho rozvod musel Byron Anglicko opustiť. V tom čase sa stretol s Claire Clairmont, ktorá bola sestrou Mary, priateľky a neskôr manželky básnika Shelleyho. Byron odišiel do Belgicka, kam za ním Claire prišla a oznámila mu, že je tehotná. V jeho živote potom nasledovalo Švajčiarsko a Talianko. Z Milána odišiel do Verony a potom do Benátok. Tu za ním na jar v roku 1818 prišli Shelley, Mary a Claire s ich nemanželskou dcérou Allegrou. Byron bol ochotný sa o dcéru starať, ale jej matku nechcel ani vidieť.

Maličkú Allegru umiestnil Byron do jedného ženského kláštora, no Shelleymu napísal, že je to len dočasné riešenie. Na jar 1822 však dostal správu, že jeho dcéra ochorela. Hoci jej poslal svojho najlepšieho lekára, Allegra zomrela. Telo malej Allegry na želanie jej otca bolo loďou dopravené do Anglicka a bolo pochované na cintoríne pri kostole St. Mary na Harrow on the Hill blízko Harrow School, kam Byron počas svojich školských rokov rád chodieval a kde neraz čerpal inšpiráciu pre svoju poéziu. Lord Byron zomrel presne dva roky po smrti svojej dcéry, a to 19. apríla 1824 v gréckom Mesolóngi.

Celá Byronova literárna tvorba je všetkým, ktorí sa o oňho hlbšie zaujímajú, určite dobre známa a dostupná z mnohých zdrojov. Málokto však pozná miesta, ktoré Byron počas svojich študentských rokov navštevoval. Jedno z nich sa nachádza kúsok za kostolom St. Mary na Harrow on the Hill v areáli cintorína.

 

Vstupná brána do cintorínskeho areálu, uprostred ktorého sa nachádza „Church of St. Mary".

byron1.jpg

 

St. Mary Church na Harrow on the Hill patrí k najstarším sakrálnym architektonickým pamiatkam Londýna.

byron2.jpg

 

Vpravo dole pamätná tabuľa na Allegru pri vstupe do kostola.

byron3.jpg

 

byron4.jpg

In memory of

ALLEGRA

daughter of LORD BYRON

and CLAIRE CLAIRMONT

born in Bath 13-1-1817

died Bagnacavallo 19-4-1822

buried nearby.

Erected by the Byron Society

19-4-1980

____________

Na pamiatku

ALLEGRY,

dcéry LORDA BYRONA

a Claire CLAIRMONT,

narodenej v Bath 13.1.1817,

zomrelej v Bagnacavallo (Taliansko - pozn.) 19.4.1822,

pochovanej neďaleko.

Osadené Byronovou spoločnosťou

19.4.1980

____________

 

Miesto v areáli kostola a cintorína, kde Byron trávil mnohé chvíle a kde čerpal inšpiráciu k svojej tvorbe, nepôsobí dnes najprívetivejším dojmom. Napriek tomu sa tam ľudia zastavujú často.

byron5.jpg

 

Pamätná tabuľa pripomínajúca Byrona a jeho spätosť s týmto miestom.

byron6.jpg

 

Text prepísaný z tabule:

This was the favourite spot of Lord Byron whilst a pupil at Harrow School between 1801 and 1805.

George Gordon Byron, 6th Lord Byron (1788 - 1824) first began to write poetry at Harrow. In school he was known for his witty epigrams and satires, but it was here surrounded by reminders of mortality that he invoked a more melancholy and reflective muse. To this place he often came to escape the restraints of school life and "to sit for hours and hours" gazing at the view from the top of the Peachey stone - the grave of John Peachey Esq. of the Island of  St Christopher´s    Byron´s poetic name for the "winding hill" was Ida.

Soon after leaving Harrow he wrote the address to the elm tree under whose boughs he "frequent mused the twilight hours away".

The engraved tablet was erected by Sir John Sinclair, Bt, the son of Byron´s Harrow friend George Sinclair.

Byron attended services in St Mary´s Church. It was here for many years, he wished his remains to be interred; but his burial took place at the family vault in Hucknall, Nottinghamshire.

His infant daughter Allegra died in Italy in 1822. Her body was shipped to England as Byron wished her to be buried in St. Mary´s. The exact spot of the grave is unmarked, but is commemorated by the memorial stone at the church door.

Harrow Hill Trust assisted by a grant from Millennium Festival Award for All

 

Preklad anglického textu:

Toto bolo obľúbené miesto lorda Byrona v období rokov 1801 - 1805, kedy bol žiakom Harrow School.

George Gordon Byron, 6. lord Byron (1788 - 1824) začínal písať poéziu najprv v Harrow. V škole bol známy pre svoje duchaplné epigramy a satiry, ale tu bol obkľúčený pripomienkami smrteľnosti človeka a to v ňom vyvolávalo viac melanchólie a zádumčivé myšlienky. Na toto miesto často prichádzal uniknúť pred obmedzeniami školského života a "sedieť hodiny a hodiny" uprene hľadiac pred seba výhľadom z vrcholu náhrobného kameňa Johna Peacheyho - hrobu cteného Johna Peacheyho z Ostrova sv. Krištofa, kde Byronov poetický názov "veterného-kľukatého vrchu" bol Ida.

Onedlho po tom, ako z Harrow odišiel, napísal vyznanie brestu, pod konármi ktorého sa „často inšpiroval s ubiehajúcimi podvečernými hodinami".

Táto pamätná tabuľa bola osadená sírom Johnom Sinclairom, Bt. Synom Byronovho harrowského priateľa Georgea Sinclaira. Byron navštevoval Služby Božie v kostole St. Mary počas mnohých rokov a prial si, aby jeho pozostatky tu boli pochované, ale jeho pohreb bol v Hucknall, (pozn. - mesto v) Nottinghamshire.

Jeho maloletá dcéra Allegra zomrela v Taliansku v roku 1822. Jej telo bolo dopravené loďou do Anglicka tak, ako si Byron prial pochovať ho pri kostole St. Mary. Presné miesto hrobu nie je známe, ale je pripomenuté spomienkovým kameňom pri dverách kostola.

Všetkým venuje Harrow Hill Trust za podpory grantu Millenium Festival Award.

 

Verše písané Byronom na tomto mieste:

byron7.jpg

 

Lines written by Byron at this place.

SPOT OF MY YOUTH! WHOSE HOARY BRANCHES SIGH.
SWEPT BY THE BREEZE THAT FANS THY CLOUDLESS SKY:
WHERE NOW ALONE I MUSE, WHO OFT HAVE TROD.
WITH THOSE I LOVED, THY SOFT AND VERDANT SOD.
WITH THOSE WHO, SCATTERED FAR, PERCHANCE DEPLORE.
LIKE ME, THE HAPPY SCENES THEY KNEW BEFORE:
OH! AS I TRACE AGAIN THY WINDING HILL.
MINE EYES ADMIRE, MY HEART ADORES THEE STILL.
THOU DROOPING ELM! BENEATH WHOSE BOUGHS I LAY.
AND FREQUENT MUSED THE TWILIGHT HOURS AWAY:
WHERE, AS THEY ONCE WERE WONT, MY LIMBS RECLINE.
BUT AH! WITHOUT THE THOUGHTS WHICH THEN WERE MINE:
HOW DO THY BRANCHES, MOANING TO THE BLAST.
INVITE THE BOSOM TO RECALL THE PAST.
AND SEEM TO WHISPER, AS THEY GENTLY SWELL.
"TAKE, WHILE THOU CANST, A LINGERING, LAST FAREWELL!"
  
THIS SLAB WAS PLACED HERE IN 1905 BY SIR J. C. T. SINCLAIRE BART. 
THE SON OF SIR GEORGE SINCLAIRE BART. OF ULBSTER CAITHNESS
WHO WAS BYRON´S SCHOOLFELLOW AND FRIEND.
 
 Tieto verše som skúsila preložiť. Je to amatérsky preklad, takže 
malá rada všetkým znalcom Byrona a anglického jazyka:
Čítajte to iba v origináli.
 
Verše písané Byronom na tomto mieste
Kúsok mojej mladosti! Tvoje starobylé konáre vzdychajú
sklonené pod sviežim vánkom. Rozdúchavajú bezoblačnú oblohu tam,
kde teraz osamelý rozjímam, ja, ktorý som často kráčal
s tými, čo som miloval, tvojím mäkkým zeleným trávnikom;
tam s tými, čo ďaleko roztrúsení usadiť sa odsúdení
ako ja, predtým šťastné obrazy poznali.
Znova obkresľujem tvoj kľukatý vrch.
Moje oči obdivujú, moje srdce zbožňuje ťa stále,
teba, vädnúci brest, pod konármi ktorého som ležal
často inšpirovaný s ubiehajúcimi podvečernými hodinami.
Tam raz moje údy by chceli odpočívať,
ale bez myšlienok, bez predstáv, ktoré vtedy boli moje.
Ako tvoje konáre stonajúce vo vetre
vábia hruď k spomienkam na minulosť,
počuť ich šelestiť, ako jemne vlnia sa:
„Skús, pokiaľ môžeš, zdržiavaj posledné zbohom."
 
Táto tabuľa bola v roku 1905 osadená sirom J. C. T. Sinclairom, baronetom,
synom sira Georgea Sinclaira, baroneta z Ulbster Caithness,
ktorý bol Byronovým spolužiakom a priateľom.
 

Na internete som našla aj pokračovanie týchto veršov. 
Uvádzam ich bez prekladu do slovenčiny:

 
When fate shall chill, at length, this fevered breast,
And calm its cares and passions into rest,
Oft have I thought, 'twould soothe my dying hour,-
If aught may soothe when life resigns her power,-
To know some humbler grave, some narrow cell,
Would hide my bosom where it loved to dwell.
With this fond dream, methinks, 'twere sweet to die-
And here it lingered, here my heart might lie;
Here might I sleep, where all my hopes arose,
Scene of my youth, and couch of my repose;
For ever stretched beneath this mantling shade,
Pressed by the turf where once my childhood played;
Wrapped by the soil that veils the spot I loved,
Mixed with the earth o'er which my footsteps moved;
Blest by the tongues that charmed my youthful ear,
Mourned by the few my soul acknowledged here;
Deplored by those in early days allied,
And unremembered by the world beside.

 

Blízko tohto miesta z druhej strany prístupového chodníka sa nachádza menej typická, nie drevená lavička, na ktorej je venovanie:

byron9.jpg

Allan Joseph Hammersmidth

1943 - 1998

milovník Byrona a častý

návštevník Harrow on the Hill

Možno keby som začala podrobne skúmať výmerou rozsiahly cintorín, našla by som lavičiek venovaných Byronovi o niečo viac. Možno. No mne stačila aj tá jedna.

Lord G. G. Byron, napriek tomu, že sa nemohol vrátiť do Anglicka kvôli odsúdeniu zo strany verejnosti, a ktorý preto vo vyhnanstve zomrel, má v Harrow, v Londýne, dávno po svojej smrti mnohých milovníkov svojej poézie a ľudí, ktorí jeho pamiatku udržiavajú živou pre budúce generácie.

 

Súvisiace články:

http://sk.wikipedia.org/wiki/George_Gordon_Byron

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?