Pre prvoaprílový úsmev

Autor: Agáta Krupová | 1.4.2011 o 1:28 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  1492x

Neviem, či sa táto príhoda stala akurát prvého apríla. Skôr nie. No ujo Onda, náš bývalý skoro sused, bol veľký vtipkár a s ľuďmi prechádzajúcimi okolo jeho domu rád srandoval, z niektorých si dokonca poriadne pouťahoval. Býval na hlavnej ulici dva domy za poštou a krčmou, dokonca tam bola autobusová zastávka. O prípadných poslucháčov nemal teda núdzu. Keď sa niekomu prihovoril, čakal, že sa ten dotyčný na slovíčko aj zastaví. No zo slovíčka boli aj dlhé chvíle. Asi to bolo tým, že na televízor a rádio si nezvykol. Potreboval priamy kontakt, potreboval spoločnosť. No hoci som bola vtedy iba dieťa, resp. dievča, vybadala som, že mnohí pred ním doslova utekajú, len aby ich pri sebe nepriklincoval. Lebo kto zastal, už mu nebolo pomoci.

 

Vždy stál na priedomí opretý o svoju drevenú bakuľku. Tým, čo prechádzali okolo neho a on uznal za vhodné, sa zďaleka pozdravil, od detí pozdrav doslova vyžadoval. Keď niektoré tak neurobilo, zakričal za ním a tou bakuľkou poriadne pohrozil.

Raz tak opäť stál pred domom a pozeral, s kým by to slovíčko prehodiť mohol. No na obzore nebol nikto vhodný. Až zrazu zbadal jednu občianku cigánskeho pôvodu. V očiach mu zaihrali iskričky. Prihovoril sa jej. A ona, vďačná za pozornosť, ktorú jej venoval, sa rozhovorila. Vraj ide od mäsiara. Ale rozdumuje, čo jej povedal, lebo tomu vraj nerozumie. Ujo Onda o jej problém hneď prejavil patričný záujem.

- A co ci ten meśar povedal, dušo moja?

- Ahoj.

- Ahoj? A ty temu ňerozumiš?

- Ňe, ňerozumim.

- Joooj, ta znaš, ja bi ci povedal, aľe ňeznam, či možem.

- A preco bi sce ňemohľi?

- Ta, znaš, to taka deľikatna zaľežitosc.

- Co? Jaka zaľežitosc? - Občianka cigánskeho pôvodu nechápala, čo jej hovorí.

- Ta ci povim tak, žebi śi rozumela: Ahoj znamena poraźilo bi ce.

Ujo prižmúril oči a čakal, ako Cigánka zareaguje. Ona naňho najprv vytreštila oči, potom, keď si v plnom rozsahu uvedomila, čo jej povedal, vstúpil do nej hnev, obrátila sa čelom vzad a trielila späť ku mäsiarovi. Ešte ani poriadne neprestúpila prah dverí, keď ľudia stojaci v dlhom rade s údivom a nechápavo pozerali na rozčertenú Cigánku, prečo zdraví mäsiarovi takým veľmi zvláštnym spôsobom, prečo naňho kričí a za každým „ahoj" jej ruka vyletuje smerom k nešťastníkovi ako šíp:

- Ahoj tebe, ahoj tvojej maceri, ahoj calej tvojej rodziňe.

Dlho predlho sa všetci z toho smiali. Aj ja, lebo sa mi to vtedy naozaj zdalo smiešne. No zároveň mi bolo toho mäsiara i Cigánky trochu ľúto, lebo naša babka nikdy „ňeporaźovaľi", iba „do frasa" poslali; vždy povedali, že „poraźeňe" neželajú ani najhoršiemu nepriateľovi. A ja sa toho tiež držím.

Zároveň vyjadrujem želanie, aby ľudia, ktorí sa budú dnes a nielen dnes navzájom stretávať a zdraviť, aby svoje pozdravy mysleli úprimne, bez falošných podtónov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?